kolektívnemu „ja“ môjho typu COVID-19 potvrdil predovšetkým tri veci, ktoré hlásame opakovane: 1) svet je jeden celok, jeden pre všetkých, 2) emócie sa v ňom šíria indukovane, epidemicky, 3) umelá inteligencia (UI) je prirodzené pokračovanie (kultúrnej) evolúcie.
Jedno, druhé aj tretie je rovnako šanca ako ohrozenie. Záleží na užití. Povedal by som, že na individuálnom i kolektívnom užití. Oboje beží súbežne a vpečaťuje sa do našich duší, myslí a tiel – stáva sa súčasťou našich „ja“ a ich tieňov, čiže tej stránky našich „ja“, ktorú si nepripúšťame.
Nič nové som nepovedal, iba to, že sa každý snažíme „našroubovať“ fakty na svoje predstavy o svete. V situáciách, ako je táto, dostáva ono „šroubovanie“ a naše predstavy naliehavý charakter. Je to výsostne inšpiratívna a nesmierne zaujímavá skúsenosť, pre podobných ako som sám.
Prečo? Napríklad preto, že: 1) potvrdzovanie predstáv faktami je dôležité samo o sebe, 2) kritické situácie ponúkajú možnosť osobného anagžmá, čiže pozitívneho konania, 3) a takéto počínanie vedie, v existenciálnom význame toho slova, aj k napĺňaniu zmyslu života.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.