je výsostne vecou cirkvi, koho a prečo sa rozhodne svätorečiť, rovnako ako je vecou civilnej spoločnosti, komu odovzdá Nobelovu cenu. Intelektuálna bublina sa nevedno prečo nafúkla na prasknutie. Plným právom sú kritizované nešťastne formulované slová „radšej smrť ako hriech“ v kontexte obetí sexuálneho násilia a úkladnej vraždy. Ako sociálny pracovník s vyše 20-ročnou praxou som s obeťami násilia konfrontovaný často. Nabaliť na ich traumatickú skúsenosť ešte stigmu hriechu sa v odbornom jazyku nazýva sekundárna viktimizácia, teda druhotné zranenie obete.
V dobrej viere môžeme predpokladať, že tento úmysel slovenská katolícka cirkev pri blahorečení nemala. Horliví bojovníci, ktorí chcú určovať katolíkom, koho a prečo smú a nesmú odmeniť „nobelovkou“, zabudli na to, že cirkev týmto aktom poukázala aj na ruského agresora. Podľa môjho názoru tým v čase, keď náš ruský brat vojensky obsadil nášho východného suseda a Putin chodí tancovať na svadby s rakúskymi ústavnými činiteľmi, urobila pre derusifikáciu Slovenska viac ako všetky prozápadné médiá dohromady.
„Svätci a relikvie sú našou tradíciou už tisíce rokov, podobne ako je pre židov sabat alebo moslimov ramadán.“
Nevadí mi ostrá kritika cirkvi, otvorený dialóg posúva obe strany dopredu. Hlásim sa k odkazu Antona Srholca, ktorý na nej nenechal nitku suchú, za čo ho cirkevní hierarchovia potrestali vyhnanstvom z vlastnej cirkvi. Mrzí ma vojna, do ktorej nás vťahuje nekritický pohľad oboch strán na inakosť, ktorej hlboko nerozumieme a je nám možno odporná. Dokonalým príkladom tohto rozporu bolo blahorečenie a pochod PRIDE v jednom čase na jednom mieste. Obviňovať kresťanov zo stredovekých praktík je prejavom rovnakého nepochopenia, ako postavenie znásilnenia a hriechu do jednej roviny. Žijeme veľmi divnú dobu, v ktorej spochybňujeme úplne všetko. Svätci a relikvie sú našou tradíciou už tisíce rokov, podobne ako je pre židov sabat alebo moslimov ramadán.
Militantní liberáli neodolali pokušeniu kopnúť si za každú cenu do katolíkov, asi to bolo nad ich sily. Spravili tým dokonalú službu konšpirátorom a neofašistom, ktorým náramne vyhovuje extrémne polarizovaná spoločnosť. Príbeh obete sexuálneho násilníka, Anky Kolesárovej, je súčasne výkrikom do vnútorných štruktúr cirkvi, aby už nikdy nekryla svojich sexuálnych predátorov a nezneužívala moc, ktorú má. Aby sa stala služobníčkou všetkých nás, čo sme sa rozhodli odovzdať svoj život Kristovi.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.