Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

To druhé Slovensko

.michal Novota .názory

Jedno Slovensko po tragickej vražde prehovorilo – smútkom, zlosťou, aj odhodlaním.

Michal Novota

mladá generácia, ktorá chce dokončiť rok 1989, ukázala, že neskončí pri frázach. Druhé Slovensko je mlčiacou neznámou. Zatiaľ.  

Ak som sa niečo za roky v politike naučil, tak je to fakt, že keď spolu zápasí emócia s ráciom, emócia vždy zvíťazí. Ako to povedal Dale Carnegie, „keď hovoríte s ľuďmi, nezabudnite, že nehovoríte so stvoreniami logiky, ale so stvoreniami emócie.“ Nezmyselná vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice namiešala silno horľavú emocionálnu zmes frustrácie, hnevu, aj nenávisti, ktorá stále podkuruje pod sociálnymi sieťami. Tá vyhnala na námestia ľudí najprv smútiť, teraz konať – demisia ministra vnútra Kaliňáka ani hroziace predčasné voľby by bez nej nikdy nenabrali reálnejšie kontúry.  

Je to zásluha prvého Slovenska, dovolím si ho nazvať aktívnou menšinou – zorientovanej verejnosti, sledujúcej verejné dianie, čítajúcej médiá, poznajúcej drahú cenu slobody pred lacnými (a fiktívnymi) istotami. Schádza sa v nej niekoľko vzájomne prepojených sociálnych bublín. Koncentruje sa skôr v mestách, medzi vysokoškolákmi a osobitne v generácií dvadsiatnikov a tridsiatnikov, ktorá už nechce byť len pozorovateľom. Nakoniec, má pravdu, zdá sa, že štyridsiatnici a päťdesiatnici politicky zlyhali. Ústami jedného z organizátorov protestov Juraja Šeligu, ktorý si požičal bojový pokrik nemeckých ľavicových šesťdesiatosmičkárov: „Kto, keď nie my? Kedy, keď nie teraz?” 

„Keď hovoríte s ľuďmi, nezabudnite, že nehovoríte so stvoreniami logiky, ale so stvoreniami emócie.“

Aktivizmus tejto sociálnymi sieťami poprepájanej generácie vládnu elitu prekvapil, rovnako aj zavedenú opozíciu. V rovniciach s nimi nepočítali, prinajmenšom očakávali, že to vyrieši nejaký virtuálny fejsbúkovský protest a pár meme. Nie, táto generácia sa emancipovala podobne ako predchádzajúce generačné vzopätia v rokoch 1938, 1968, 1989 alebo 1998, ktoré priniesli tektonické zmeny v politickom systéme. Je to emancipácia politická, ale aj technologická, vďaka ktorej všetko ide rýchlejšie, ale nie nutne kvalitnejšie. Druhá strana v každom prípade tak rýchlo reagovať nedokáže. Je to džin, ktorého do fľaše už nikto nenaženie, ale môže sa aj voľne rozplynúť v ovzduší. 

A potom to druhé Slovensko, mlčiaca neznáma. Mnohí moji rovesníci v posledných dňoch často opakujú podozrivo sa opakujúci príbeh – prídem domov, s rodičmi sa zhováram o tom, čo sa deje v spoločnosti a vidím ich hlboké pohoršenie z krčmového slovníka Igora Matoviča (a ďalších opozičných lídrov, ktorí naskočili na vlnu) a z politizácie vrážd. „Prečo ich to najprv nenechajú vyšetriť? Prečo sa vysmievajú z premiéra? Čo keď nám tu naozaj Soros organizuje Majdan? Nie, aby ste šli na protest, bude sa tam strieľať!” Podobné otázky a varovania zaznievajú v mnohých slovenských domácnostiach bez odpovedí. Niekde ňou môže byť spadnutá sánka mladšieho potomka, inde decentné premostenie na inú tému (tak ako to robí pán premiér).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite