české voľby sú obzvlášť vypuklým príkladom, pretože staronový prezident Zeman je naozaj hanbou a hroziaca koalícia Babiša s Okamurom a komunistami by bola naozaj katastrofou, ale deje sa to všade. Približne polovica voličov volí možnosť A a polovica možnosť B, v podstate bez ohľadu na to, či je rozdiel medzi A a B drobný alebo zásadný. A to aj v prípade, keď je jedna z tých dvoch možností objektívne oveľa horšia. Prečo je to tak?
Domnievam sa, že vysvetlenie je podobné, ako v prípade podpory extrémistických politických strán. Tie volia najmä voliči frustrovaní svojím postavením v spoločnosti. Spoločenský systém, v ktorom sú nejakým spôsobom vytesnení na okraj, vnímajú ako nepriateľský a volia proti nemu. Často sú to ľudia ľahšie podliehajúci rôznym formám demagógie, ale ich voľba nie je celkom iracionálna. Psychologicky je úplne prirodzená. Takýchto ľudí však nikde nie je až polovica. Lenže na nespokojnosť so systémom zrejme netreba byť až na okraji. Zdá sa, že stačí, aby bol počet ľudí, ktorým závidíme, väčší ako počet ľudí, ktorí závidia nám. Už vtedy sa zrejme cítime nekomfortne, už vtedy volíme radšej proti, než za. A keďže takto nespokojných ľudí je približne polovica, je len prirodzené, že aj voľby často dopadajú pol na pol. Isteže, je to veľmi zjednodušená teória, ale poskytuje aspoň nejaké vysvetlenie univerzálneho javu a dáva možnosť uvažovať, čo s tým.
Takže čo s tým? Jednou z možností by bolo zvýšenie imunity obyvateľstva voči prízemnej demagógii, mediálnym manipuláciám, konšpiračným teóriám a podobne. Často sa v tejto súvislosti spomína školstvo a výchova ku kritickému mysleniu. Priznám sa, že som v tomto ohľade značne skeptický. Ak sa človek v danej spoločenskej konštelácii necíti príjemne, je jeho voľba podmienená predovšetkým psychologicky a myslenie, či už kritické, alebo nie, slúži často len na dodatočnú racionalizáciu v podstate emocionálnej voľby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.