odkedy v ponovembrovej Českej republike nebol kandidátom na prezidenta Václav Havel, dostával sa tento úrad do rúk tým, ktorí dokázali nájsť čo najviac špiny alebo lží na svojho protikandidáta. Štefan Švec v Britských listoch napísal, že čokoľvek, čo sa teraz o obidvoch kandidátoch objaví v správach, má nulovú dôležitosť a je to iba kampaň. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, len keby akékoľvek voľby neboli aj o emóciách. V záujme nakloniť si väčšinu urobia mnohí politici takmer čokoľvek – vedia, že len s racionálnymi argumentmi si jednoducho nevystačia.
„Vieme, kto stál na strane slušnosti a intelektualizmu viac.“
V Českej republike to nie je prvýkrát, keď proti sebe stáli kandidáti, z ktorých jeden bol na tom intelektuálne lepšie než ten druhý a predsa to neutiahol. Rok 2003: nie a nie zvoliť prezidenta, napokon sa postavil Václav Klaus proti Janovi Sokolovi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.