Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zlomia Česi kliatbu nad intelektuálmi v politike?

.anton Vydra .názory

Výsledok prvého kola českých prezidentských volieb dáva veľkú nádej aj na víťazstvo Jiřího Drahoša. Posledné desaťročia však českí intelektuáli nedopadli práve najlepšie.

Anton Vydra

odkedy v ponovembrovej Českej republike nebol kandidátom na prezidenta Václav Havel, dostával sa tento úrad do rúk tým, ktorí dokázali nájsť čo najviac špiny alebo lží na svojho protikandidáta. Štefan Švec v Britských listoch napísal, že čokoľvek, čo sa teraz o obidvoch kandidátoch objaví v správach, má nulovú dôležitosť a je to iba kampaň. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, len keby akékoľvek voľby neboli aj o emóciách. V záujme nakloniť si väčšinu urobia mnohí politici takmer čokoľvek – vedia, že len s racionálnymi argumentmi si jednoducho nevystačia.

„Vieme, kto stál na strane slušnosti a intelektualizmu viac.“

V Českej republike to nie je prvýkrát, keď proti sebe stáli kandidáti, z ktorých jeden bol na tom intelektuálne lepšie než ten druhý a predsa to neutiahol. Rok 2003: nie a nie zvoliť prezidenta, napokon sa postavil Václav Klaus proti Janovi Sokolovi. Obaja síce akademici, no každému bolo jasné, že miera intelektualizmu a slušnosti bola u chartistu a Patočkovho zaťa Sokola omnoho vyššia. A aj pre túto svoju slušnosť napokon Sokol pohorel. Klausovi a jeho štábu totiž stačilo vypustiť do éteru niekoľko nechutných lží a Jan Sokol sa mohol so svojou ohromnou erudíciou vrátiť späť na univerzitnú pôdu. Bola to škoda. Rok 2008: opäť Václav Klaus proti Janovi Švejnarovi. Poviete si: ekonóm proti ekonómovi. Až na to, že Švejnarova vedecká reputácia bola opäť vyššia a s ňou šla aj väčšia miera slušnosti, vďaka ktorej sa stal menej slušný perový kleptoman Klaus opäť prezidentom.

Rok 2013: prvá priama voľba prezidenta v ČR bola ešte väčšou tragédiou: v druhom kole stál Miloš Zeman proti Karlovi Schwarzenbergovi. Vieme, kto stál na strane slušnosti a intelektualizmu viac.  A vieme tiež, ako to dopadlo, hoci dôvody boli, prirodzene, aj iné (najmä Nečasová vláda).

„Potrebujú totiž vykrývať aj ten druhý, emocionálny priestor.“

No a s touto dejinnou vizitkou dnes stojí Česká republika pred druhým kolom tohtoročných prezidentských volieb. Majú slušní a vzdelaní ľudia šancu proti presile hrubých a nízkych rečí, proti neokrôchanému vyjadrovaniu či klamstvám večne podguráženého Zemana? Samozrejme, majú, no iba s racionálnymi argumentmi to pôjde ťažko. Potrebujú totiž vykrývať aj ten druhý, emocionálny priestor. Poučenie z posledných slovenských prezidentských volieb: Andrej Kiska nevyhral ani tak preto, že by vedel proti Ficovi bravúrne skladať nepriestrelné argumenty, ale že mal za sebou aj pozitívny emotívny príbeh altruistu cez Dobrého anjela, ktorý mu tiež výrazne pomohol. Má také niečo za sebou Jiří Drahoš? Ak má teraz vyhrať a prelomiť kliatbu nad intelektuálmi v Českej republike, potom musí takéto svoje črty vytiahnuť z minulosti alebo ich majstrovsky urobiť viditeľnými. Skrátka, akademickosť mu v tom stačiť nebude.

A podpora od ostatných kandidátov z prvého kola musí mať takisto nielen podobu odporúčania. Ak nechcú na hrade Zemana, potom sa ich práca prvým kolom ešte neskončila – musia teraz Drahošovi pomôcť doplniť jeho obraz intelektuála aj o príbeh, ktorý zaujme tých, čo, žiaľ, až tak nepočúvajú na racionálne argumenty, ale zvábia ich emócie. Tie negatívne tu už sú (tento priestor dokonale obsadil Miloš Zeman). Nájdu sa teraz aj tie pozitívne, ktoré budú mať moc prelomiť ich?

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite