Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

S hákovým krížom za Kotlebu

.michal Novota .názory

Marián Kotleba sa v Banskobystrickom kraji o žiadnu veľkú predvolebnú kampaň na župana snažiť nemusí. Voličov mu nadháňajú jeho opoziční súperi.

Michal Novota

nie, tu nehovorím o únavných rituálnych tancoch Jána Luntera, Martina Klusa alebo Stana Mičeva okolo otázky, kto z nich bude mať kľúče od miešačky. Taký dobrý prieskum, ktorý by tento rozstrel o spoločného opozičného kandidáta konečne rozhodol, sa ešte nenašiel a v princípe sa ani nájsť nedá. Možno by bolo lepšie, keby si traja páni hodili eurom a nechali to na osud. Lebo hrozí vážny prešľap. Taký, aký sa podaril tretiemu z nich, Stanovi Mičevovi. 

Obraz prvý. Šoférujem auto od Zvolena na Košice, ten kraj okolo Detvy a za ňou mám rád, kochám sa. Po oboch stranách štátnej cesty v Novohrade sú ústia hladových dolín. Popri ceste predvolebné bilbordy. V Lovinobani musím pribrzdiť, lebo neverím vlastným očiam. Uprostred obce na bilborde zočím bradatú podobizeň Stana Mičeva vo veľmi vážnom výraze, spoza ktorej vytŕča čierny hákový kríž. Kandidát volá do bitky, po vzore povstaleckého generála Goliana na konci augusta 1944: „Začnite s vysťahovaním.“

„Hákový kríž a povstalecká symbolika nebudú mobilizovať voličov proti Kotlebovi.“

Až keď prídem bližšie a zabrzdím kolónu za mnou (áno, o dôvod viac, prečo sú bilbordy nebezpečné), zistím, že svastika za Mičevom je preškrtnutá. Z tohto piktogramu sa medzičasom stal symbol, ktorý zahltil fejsbúk na Slovensku, paradoxne väčšinou mimo Banskobystrického kraja.

Zlá tlač, zlá farba piktogramu alebo menej dioptrií na mojom nose spôsobili, že preškrtnutý hakenkreuz vôbec nebolo vidno. Po úvodnom šoku prišiel oprávnený hnev. Tento spôsob kampane je mimoriadne nešťastný. Prečo?

Obraz druhý. V novembri 2016 sedím v jednom menšom penzióne vedľa hlavného zvolenského námestia. Okolo sedí pestrá skupina voličov rôznych vekových skupín z rôznych kútov tohto rozľahlého kraja. Mnohí z nich volili v minulých krajských alebo parlamentných voľbách vlani práve Kotlebu. Iní opozičné strany, najmä SaS. Hovoria o tom, čo ich trápi v kraji. Skloňuje sa nezáujem politikov, apatia k ich problémom, nikdy žiadneho nevideli, nikto nepomohol, len ten Kotleba a jeho hôrni chlapci prišli s lopatami, keď bolo treba. Vadia zlé cesty, málo práce, rodinkárstvo. Nezabudnú dodať, že Kotleba sa zaujíma, aj keď výsledky nevidno. Vždy, keď sa spomenie slovo nacizmus alebo fašizmus, ošívajú sa. Nie je im po chuti takto hovoriť o nich, voličoch, v bývalom povstaleckom kraji, na ktorého tradíciu sú ochranárski hrdí (áno, aj tí mladí voliči Kotlebu, ale Povstanie je už, pravda, pár generácií stará záležitosť). 

„Hovoriť o našej nekomfortnej vojnovej minulosti je preventívne to najlepšie, čo môžeme urobiť, aby sme si nedali s dejinami tvrdé repete.“

Azda pokročilé pokrytectvo?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite