tak môže vyznievať tvrdenie riaditeľa jedného z ústavov Slovenskej akadémie vied (SAV) v nedávnom rozhovore pre kolegu Eugena Kordu. A to je len slabší odvar, silnejšie a trpezlivejšie povahy zabrowsujú na webovú stránku Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, kde už niekoľko týždňov ako najväčší výsledok činnosti ústavu (opäť, tak to vyzerá) svieti reakcia pána riaditeľa doktora Kučeru na aktivity občianskeho združenia Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA).
Prebytok výkričníkov, červeného fontu, osobných výpadov svedčí o vysokom emocionálnom vypätí, keď je lepšie dvakrát merať a raz rezať (ako nás to učili na geodézii). Vedecká inštitúcia má mať kritický názor, za ten tlieskam, ale nemala by predvádzať honbu na čarodejnice plnú puritánskeho pohoršovania. Tá, ako vieme, bola úplným popretím racionálnej vedy a vedeckého pokroku.
Je to možno letná búrka v pohári stojatej vody, ale svedčí o hlbšej brázde na slovenskej duši. Čo sa teda stalo? Stručne. Skupina nadšencov pre vesmír zo SOSA sa rozhodla, že skúsi postaviť tzv. nanosatelit, teda maličkú umelú družicu Zeme. A mimochodom, prvú slovenskú. Otec nápadu, Jakub Kapuš, pre myšlienku nadchol niekoľko ďalších amatérov, zasnívaných do vesmíru. Postupne sa k nápadu pridávajú aj univerzity, technologické firmy, talentovaní študenti. Mozgový trust rastie a združenie je prekvapené, akú snehovú guľu spustilo. Prvé technológie testuje na desiatkach stratosférických letov s balónom. Mnohí v tíme obetujú svoj čas, rodinný život aj súkromné peniaze. Či to robia pre SOSA, pre svoju univerzitu, alebo svetový mier, to je vlastne úplne jedno.
haló, máme problém
Nakoniec sa im podarí postaviť a otestovať malú kocku – skCUBE. Obetujú teda ešte viac času, aby našli raketový nosič, ktorý ju dokáže vyniesť na obežnú dráhu Zeme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.