takto žijeme. A nemusíme mať ani prístup k sociálnym sieťam. Ranný prídel krimispráv vám dodá hociktorá televízia. Sme teda na tom podobne, bez ohľadu na to, či máme rýchly internet. Žijeme v prostredí zloženom z informácií, dezinformácií, analýz, klebiet, právd, klamstiev, a všetkému tomu venujeme rovnakú pozornosť. Od rovnakej pozornosti je už iba krok k rovnakej dôvere. Dôsledkom je, že realitu vnímame skreslene – a ani si to neuvedomujeme.
O tom, čo sa stane, vieme prakticky ihneď, a zároveň s informáciou o udalosti prijímame aj reakcie od ľudí, ktorých ani poriadne nepoznáme. Berieme rovnako vážne mienku osoby, s ktorou si len komentujeme facebookové statusy, ako slová blízkych, ktorých roky poznáme a vieme o ich živote dosť, aby sme chápali, prečo si myslia to či ono.
„Desia nás správy o teroristických útokoch, ale prebiehajúce vojny už berieme ako biely šum. Asi si naivne myslíme, že pravdepodobnosť vojny u nás je minimálna.“
Dráždi nás názor vzdialeného známeho na kotlebácke hliadky, vytáčajú nás bezohľadní šoféri, nič z toho v nás však nevyvolá chuť konať a veci zlepšovať. Zanadávame si a koniec. Klikneme na iný link. Energia, ktorú by sme mohli investovať do zmien, je fuč.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.