správa sa stala prekvapením dňa: Ministrom zahraničných vecí Británie bude plavovlasá kométa Boris Johnson. Politik zábavný, občas schopný, občas inšpirujúci k mrzkým komentárom o vzťahu IQ a vlasov. Ale prekvapenie je to iba zdanlivo. A nemusí to byť ani až taká katastrofa.
„Nerobme si ilúzie, že by v ére brexitu prenechala premiérka Theresa May hlavnú rolu v oblasti zahraničných vzťahov niekomu inému.“
Boris Johnson je na prvý pohľad dosť nepravdepodobný materiál na ministra, minimálne na ministra v takom kľúčovom rezorte. Je vnímaný skôr ako šoumen než ako politik, a ak už si urobil meno v politike, tak skôr v tej praktickejšej londýnskej. Ale on ako diplomat?
Komu je to smiešne, môže sa zasmiať. Ale potichu. Lebo za Johnsonovým menovaním bolo pravdepodobne pár strategických úvah. Pravda, tie strategické úvahy nepochádzajú z jeho plavej hlavy, ale zo sivej hlavy premiérky Mayovej. Skúsme ich odhadnúť.
prečo Boris a nie niekto iný?
Po prvé, Boris Johnson dostane rezort, na ktorý má tábor brexitu, teda jeho tábor, morálne právo – právo vyplývajúce z prostého faktu, že brexitisti vyhrali referendum, nie z nejakej morálnej prevahy.
Po druhé, Boris Johnson mal ešte pred pár dňami ambície stať sa premiérom. Z viacerých príčin mu to nevyšlo. Konzervatívna strana má dosť skúseností, aby vedela, že energiu Borisových ambícií treba spútať a využiť pre fungovanie budúcej vlády. Ak sa to nepodarí, spomínaná energia by mohla pôsobiť proti novému kabinetu. A ako dokáže Boris podrývať autoritu premiéra, to sme videli počas predreferendovej kampane – ak je v niečom dobrý, tak práve v tomto, a mimoriadne. David Cameron by sa vedel posťažovať. O dôvod viac, prečo mu zapchať ústa prestížnym ministerským kreslom.
Po tretie, nerobme si ilúzie, že by v ére brexitu prenechala premiérka Theresa May hlavnú rolu v oblasti zahraničných vzťahov niekomu inému. Vzťahy so zahraničím bude mať zrejme pod palcom ona. Mayová bude prinajmenšom určovať hlavný tón jednania s EÚ aj s USA. Duševne zdravý minister zahraničia, ktorý má pud sebazáchovy, sa jej vzpierať nebude. A hoci kritici o duševnom zdraví Borisa Johnsona už polemizovali, o jeho pude sebazáchovy v politike pochybností niet. Takže je pravdepodobné, že Johnson bude poslúchať – alebo sa pobalí.
Po štvrté, mať za ministra zahraničia prostorekého divocha Johnsonovho typu môže byť pre Mayovú výhodou. Stačí si predstaviť, že ho vyšle do Bruselu na rokovania – a keď si tam Boris pustí ústa na špacírku, príde ona, hlas rozumu, a upokojí Úniu, že Británia nie je taký ťažký partner na rokovania, ako sa pri počúvaní Borisových tirád zdalo. Aj takto sa vytvára priestor, v ktorom sa dajú vyjednať ústupky.
A po piate, nezabudnime, že podstatnou časťou brexitu nebudú ani tak diplomatické ťahanice, ako ekonomika. Británia potrebuje mať čo najlepšie obchodné vzťahy so svetom. Ekonomiku Boris Johnson riešiť nebude, na to bude mať Mayová iných (či iné).
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.