To, čo sa udialo v Amerike za sto dní nového prezidenta, sa predtým neudialo za desaťročia. Ale myslieť si, že toto je koniec Spojených štátov ako lídra slobodného sveta, nie je od nás v Európe rozumné.

Pri každej správe o Robertovi Ficovi by mala byť v slušných médiách pripojená veta: „Milí čitatelia, to, čo ste si o premiérovi práve prečítali, je dôležité, ale podstatné je, že Robert Fico sa spolčil s Vladimirom Putinom proti Slovensku.“

Najlepší hokejový strelec histórie uznáva toho vládcu Ruska, ktorého najlepší hokejový brankár histórie považuje za masového vraha. Čo patrí a čo nepatrí do športu, je tým znovu raz zodpovedané.

Je tu jav, o ktorom by sa ešte pred pár týždňami dalo sotva hovoriť. Aj dnes ho analyzovať môže byť trochu risk. Ale skúsme ho aspoň pomenovať. Donald Trump podráža nohy svojím ideovým spojencom a napokon môže vrátiť do hry sily poriadku.

Maďarský predseda vlády pricestuje o niekoľko hodín na Slovensko. So všetkými poctami ho privíta nielen prezident Peter Pellegrini, ale po ňom na úrade vlády aj Robert Fico. Presný program ich rokovania nie je známy.

Viete, čo to bolo „politické školenie mužstva“? Nuž v čase hlbokého komunizmu sa raz či viac krát do týždňa museli vojaci podrobovať kolektívnemu a povinnému vymývaniu mozgov. Podobné praktiky sa používali na školách, v továrňach a v úradoch.

O mŕtvych len dobre, o mŕtvom pápežovi len to najlepšie. Aj keď sme ho počas života mnohí považovali za príliš konzervatívneho, mnohí za príliš nekonzervatívneho a mnohým nám to bolo jedno. Ale už len preto (aj keď zďaleka nielen preto) si tento človek zaslúži viac, než len obvyklé spomínanie v dobrom.

Trump mal veľkohubé reči o ukončení vojny do 24 hodín od nástupu do funkcie. Dnes sa jeho viceprezident vyhráža Ukrajincom, že sa musia dohodnúť s Rusmi na kapitulácii.

Je prirodzené, že oáza je vnímaná ako život a púšť ako smrť. Ale nie je to celkom tak. Púšť nie je koniec. Je to nepopísaný list, výzva, šanca začať niečo nové alebo nanovo premyslieť to staré. Toto bolo New Mexico, Utah a Nevada.

Keď zomrie človek, zvykne sa hovoriť: „Nech odpočíva v pokoji.“ Je to, samozrejme, dobroprajný prejav, ale v čomsi je nepatričný. Pri pápežovi Františkovi zvlášť.