Popasnaja, Avdejevka, Kramatorsk, Mariupoľ, Širokine. Všade tam a na mnohých iných miestach sme videli veci, na ktoré nikdy nezabudneme. Vraciame sa. Tento blog už píšem z bezpečia, z nonšalantnej Odesy, pripomínajúcej parížske bulváre. Dva svety, jedna krajina. Spomeniem teraz troch ľudí z Donbasu.
Náš obetavý vodič Sergej z Kramatorska. Neoceniteľný sprievodca, dostal nás takmer všade, aj na prvé línie a vážil si, že sa nebojíme s ním jazdiť napriek tomu, že má teraz k dispozícii iba ľavú ruku. Ňou šoféruje auto, radí rýchlosti aj telefonuje. Vtedy šoféruje kolenom. Jeho nezničiteľný žigulík „pätnástka“ má na jednom boku priestrely po mínometnej paľbe v okolí Debaľceva, kde vlani vozil zahraničných novinárov. Sergej vtedy vyskočil z auta, ľahol si na asfalt a dúfal, že prežije. Zasiahlo ho do pravej ruky, vyhĺbilo mu v nej jamky veľkosti pingpongovej loptičky a roztrieštilo mu kosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.