Nechcem teraz kritizovať jednotlivé výroky toho či onoho aktivistu okamžite po referende, napokon, nie sú to profesionálni politici. Ale jedno udiera do očí okamžite: Nikto z Aliancie za rodinu ani z jej blízkych kruhov nebol schopný priznať prehru. A pritom 21 percentná účasť jasnou a neoddiskutovateľnou prehrou je.
Čítam a počúvam pravý opak: že išlo o krásne dobrodružstvo, že takmer milión ľudí je skvelý počet, že s takou masou musí každý rátať, a od kolegu Jara Danišku aj to, že tých 20 percent sú vlastne jediní pravoverní kresťania s morálkou odvodenou od Boha, a nie vlastnej ľubovôle.
Páni a dámy, brzdite trochu. Ak voláte po zodpovednom prístupe k životu, rodine a deťom, aký príklad zodpovednosti za vlastné činy im dávate týmito úhybnými manévrami?
Zozbierali ste podpisy, vyvolali ste referendum, vytiahli ste do významného sporu, všetko v poriadku – ale prehrali ste. To neznamená, že navždy, ani že teraz máte rezignovať na verejnú sféru. Naopak. Ale z prehry sa treba poučiť, a nie vyklamať. Tváriť sa po debakli, že išlo o triumf, a ešte k tomu primiešať akúsi morálnu výlučnosť, je, myslím si s prepáčením, proti Pánu Bohu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.