A aj sa pýtam, prečo to mám vlastne robiť, keď sa ma táto udalosť vlastne nijako osobne nedotýka? Teda okrem smútku, ktorý pociťujem. Ale čo je to v porovnaní s tým, čo prežívali a prežívajú rodičia mŕtvych detí. Musím však na tomto mieste povedať, že keď som pozeral v televízii spravodajstvo o tejto tragickej nehode, cítil som akýsi druh bezmocného hnevu a zúfalstva. Nie za zmarenými životmi /aj keď aj za nimi/, ale za tým, ako s týmto nešťastím narábali niektoré televízne stanice a hlavne niektorí politici.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.