Ako si sa dostal k hudbe?
V škole si ma spolužiaci doťahovali, že som filozof a rojko, nechceli ma príliš medzi seba, kapela a nezávislá scéna boli teda pre mňa nevyhnutnosťou. Prvú kapelu „Beatoví chlapci“ som založil vlastne už v piatej triede, vtedy však bubeník hral iba na knihách a ja som brnkal štyri akordy dokola na gitare. Tie štyri akordy mi zostali dodnes.
Vo vašej hudbe počujem odkazy na Nicka Cava, Deža Ursinyho, Tindersticks, Doors a ďalších hudobníkov. Aká hudba ťa ovplyvnila vo svojich začiatkoch?
Pri týchto autoroch je silný dôraz na texty, ktoré sú dôležité aj pre mňa, asi preto máš ten pocit. Keď sme začínali, počúval som grunge a Depeche mode. Uchvátila ma Nirvana, potom Alice in Chains a ešte neskôr Sonic Youth. Vlastne doteraz sa pri skladaní piesní neviem rozhodnúť, ako by mala naša hudba vyznieť. Surovo ako grunge, alebo romanticky a bolestivo ako syntipop? K tomu sa neskôr pridalo ešte pesničkárstvo Vladimíra Vysockého, komornosť neskorého Johnnyho Casha, balady Nicka Cava, Psí vojáci, Cure a môj obľúbený postpunk.
Ako vlastne vznikli Kvety nikotínu?
Kvety Nikotínu vyplynuli zo syntipopovej kapely Psycho, ktorej členmi sme boli ja, Peťo Soós a Gabo Szalai, čiže doterajší členovia. Potom sme ale hrali najmä gitarovú hudbu, silno ovplyvnenú grunge-om a Sonic Youth-om, do toho sme miešali smutno-veselý štýl Cure-u, z čoho vznikol originálny, no nie pre každého stráviteľný štýl. Postupne sme prešli ku komornejším piesňam, ktorým sme verní dodnes, najmä potom, ako sme osireli v trojici a museli sme všetci traja na striedačku nahrádzať basgitaristu.
90. roky boli na Slovensku pomerne divoké. Ako si na ne spomínaš ty a ako sa nimi pretĺkala vaša skupina?
My sme boli vtedy ešte príliš mladí, prvé tri demá sme vlastne natočili, keď som mal iba 17 alebo 18 rokov. Pamätám si, že sa všetko porovnávalo so Západom a nič zo Slovenska nebolo dobré.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.