Keď zomrela nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu Elinor Ostromová vyjadril som na tomto mieste v súvislosti s jej prácou myšlienku, že základný problém slovenského verejného života spočíva v nedostatočnom zmysle pre spoločné dobro politickej obce. Namiesto toho, čo nemecky hovoriace národy nazývajú „Gemeinsinn“, tu máme akúsi veľkú tragédiu obecnej pastviny. V rámci nej sa jednotliví občania i politici snažia drancovať verejný priestor, kým spoločná snaha o jeho zveľaďovanie je vyhradená nepatrnej skupinke rojkov.
Prečo to severanom tak dobre funguje
Mnohí Slováci pritom s obdivom vzhliadajú k spoločenskému modelu krajín severnej Európy. Nejde len o sociálny štát, ktorý robí dojem na ľavičiarov. Dánsko, Fínsko, Švédsko, či Nórsko môžu byť napodiv vzorom aj pre trhových liberálov. Hoci majú vyššiu mieru prerozdeľovania a rigidnejší trh práce, v medzinárodných rebríčkoch ekonomickej slobody prekvapujúco figurujú na popredných miestach (a pred Slovenskom).
Je to preto, že ich justičný systém veľmi dobre ochraňuje majetkové práva a vymožiteľnosť záväzkov. Ba čo viac, v Škandinávii dohody z vlastnej iniciatívy plnia ochotnejšie aj samotné zmluvné strany. Štátna správa je efektívna, transparentná a regulačné zaťaženie firiem zbytočnou byrokraciou nízke. Korupcia takmer neexistuje.
Politika, sociálny systém i podnikateľské prostredie v severských štátoch zrejme fungujú preto tak dobre, lebo ich obývajú národy s dobre vyvinutým zmyslom pre komunitu a spoločné dobro jej členov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.