Niekto možno očakáva, že keď Daniel Lipšic oznámi založenie novej strany, rozprúdia sa v KDH vášnivé polemiky o tom, či v strane predsa len nie je niečo zhnité, alebo aspoň sebazáchovné úvahy nad tému, čo urobiť, aby nám ten Lipšic zobral čo najmenej voličov. Nalejme si však čistého vína. Nič také sa v KDH neudeje a nedialo sa ani v roku 2008, keď zo strany odchádzal Palko s Mikloškom.
Z jednoduchého dôvodu. Veľká časť vysokých funkcionárov strany má z týchto odchodov vlastne radosť. Ich optikou totiž odchádzajú len ďalší konkurenti v boji o poslanecké kreslá či iné lukratívne posty. A práve tento pocit radosti asi najlepšie ilustruje podstatu diagnózy dnešného KDH.
Ak sa o Smere zvykne hovoriť ako o „eseročke“ mecenášov, tak dnešné KDH je podobnou „eseročkou“ regionálnych bossov. Oni sú tí, ktorí kontrolujú zostavovanie kandidátok, uzatváranie regionálnych koalícii a v prípade účasti vo vláde samozrejme rozhodujú o miestach v štátnej správe po celej krajine. Za tie roky sa im už podarilo vybudovať si celé siete závislostí a vzťahov a z politiky sa naučili slušne žiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.