Pár dní predtým Salmana Tasíra, guvernéra najľudnatejšej a najbohatšej pakistanskej provincie Pandžáb a kritika týchto zákonov, zastrelil v Islamabade jeho ochrankár. Pre časopis TIME správa číslo jeden.
V novoročnom dvojčísle .týždňa spracovali kolegovia znepokojujúci a silný materiál. O prenasledovaní a stupňujúcich sa krvavých útokoch na kresťanov, najmä v moslimských krajinách. Táto téma akoby teraz uvoľnila prietrž záujmu, hoci je akruálna už dávno. Vynárajú sa mi spomienky na ľudí v Kosove, v Pakistane, v Afganistane, v Iráne či najnovšie v Egypte. Viem, neútočí sa iba na kresťanské minority. Terčom sú aj moslimovia v Číne alebo v Barme. Pred dvanástimi rokmi som bol svedkom, verím, posledných záchvevov sektárskeho „medzikresťanského“ (probritskí protestanti proti proírskym katolíkom) násilia v Severnom Írsku či vyrovnávania sa s terorizmom v Baskicku, kde takisto zahynuli tisíce nevinných ľudí.
Osobná skúsenosť je nenahraditeľná. Uvažujem, či nie je prejavom paranoje, ak sa pýtam, či mám mojich starostlivých moslimských hostiteľov a sprievodcov považovať za dobrých ľudí. Nie je rozumnejšie pýtať sa, či naše, západné úsilie o otvorenosť a dialóg, teda hodnoty z najcennejších (aspoň pre mňa) nie je tou druhou stranou (miliardový svet islamu) vnímané ako prejav slabosti? Sú to čudné úvahy, sme však v pasci. Ak ich odmietneme ako nekorektné, s argumentom, že „nie všetci Moslimovia sú rovnakí“ alebo „Huntington zveličuje“, ignorujeme tým realitu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.