Počujete to? Slobodný svet sa v reakcii na viaceré agresívne režimy dohodol na zlepšení svojej obrany a oficiálnou reakciou malého Slovenska je, že my obranu zlepšovať nebudeme ani v roku 2026, ani neskôr. Lebo my sme za mier…

Slovensko už dávno prijalo krádež pojmu národ. Za národne orientované sú tu vyše 30 rokov označované sily, ktorých jediným obzorom sú kšefty, neschopnosť spravovať štát a absencia empatie. Dnes zažívame pokus o lúpež mieru.

Na oslavy SNP a výročia Cyrila a Metoda bude tento rok vynaložených skoro jeden a pol milióna eur. Tá suma šokuje, ale v skutočnosti by nás malo šokovať niečo iné.

Ako prakticky každý deň, aj dnes nám tlačové agentúry priniesli správu o obetiach izraelských útokov v pásme Gazy. Kto je zdrojom týchto informácií?

Slovensko civilizačne upadá, dobrovoľne sa vracia k neslobode a v mnohom – vrátane ústavného sporu o svoju identitu – je primitívne. Ale nie sme beznádejní. Lebo prázdny dnešok už dlhšie vyvoláva nové hĺbky.

Machala škrieka, že všetci vo vláde by si mali brať príklad z ministerstva kultúry, ako zatočilo s tými protištátnymi liberálnymi elementmi.

Dávno sú preč časy, keď bola bezpečnosť spoločnosti témou pre odborné konferencie. Prinajmenšom od roku 2022 žijeme éru, keď všetko, čo sa v spoločnosti deje, dokáže nepriateľ premeniť na zbraň proti nám. To je zlá správa. Ale s ňou sa spája aj jedna dobrá.

Pozrel som si „prázdninovú“ lampu s Petrom Darovcom a okrem mnohého iného ma tam zaujala jedna veta. O Eiffelovke. Že sa Petrovi zdala nejaká malá.

Po Haagskom samite NATO sa politicky trochu vyčasilo. Nesmieme sa domnievať, že problémy skončili. Nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Máme však naznačený smer postupu, akým dnešnej, akiste veľmi nemilej situácii možno čeliť. Pravda, ak sa v ňom bude pokračovať.

Idúc na spomienku na Miladu Horákovú na bratislavskom Jakubovom námestí som si uvedomil, že jej osud je viac, než len spomienkou. Je varovaním.