Spojené župné a komunálne voľby ukázali nádej a katastrofu súčasne. Nádejou je, že ľudia nerezignovali a neodovzdali krajinu minulosti. Katastrofou je vysvedčenie súčasnej koalícii.

Pamätám si na ten vtip z detstva, za starého režimu to bolo. Dvaja opilci sa stretnú pod rozsvietenou pouličnou lampou. Ten jeden sa pýta toho druhého, či to tam, oné, hentam to hore, je mesiac; a ten druhý sa pýta, či myslí ten pravý, alebo ten ľavý.

Kto by pred niekoľkými mesiacmi povedal, že v týchto komunálnych voľbách sa objaví aj Tisovo meno?

Dnes je 104. výročie vzniku Československej republiky. Štátu, do ktorého som sa narodil a ktorého zánik som musel zniesť, aj keď som s ním vtedy zúrivo nesúhlasil.

Ministerka Milanová odvolala riaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý sa posmešne vyjadril na adresu niektorých „národných umelcov“ a politikov. Pokojne mohla prijať niektorú z ďalších alternatív, prípadne nesúhlasiť s jeho odvolaním, keďže ako manažér je aj podľa nej okej. Je však paradoxné, že člen klubu OĽaNO ide potrestať niekoho za jeho výroky.

Platí tvrdenie „ja rovná sa mozog“? Ak áno, je teda naše ja v skutočnosti neosobné, bunkové a ešte hlbšie atomárne, takže nemá slobodnú vôľu? Ak nie, čo iné je naše ja než mozgové bunky a ešte hlbšie atómy a kde mimo mozgu je teda ukryté?

Verdikt ústavného súdu, podľa ktorého je jedna z referendových otázok znovu v rozpore s ústavou, je hanbou Smeru. Ale je to najmä dôležitá správa o stave Slovenskej republiky.

Bývali časy, keď bol svet do značnej miery tajomný. Asi najbližšie k tajomstvu mali kňazi (rozličných náboženstiev), ale aj pre nich zostávalo mnohé záhadou. Potom prišla veda a svet sa odrazu začal javiť inak. Zo záhad sa stali hádanky, ktoré sme jednu po druhej riešili.

Tento článok píšem v čase, keď platí moratórium. Napriek tomu si však nemyslím, že by som jeho zverejnením porušil zákon.

Ústavný súd rozhodol, že referendová otázka, ktorá mala prikázať vláde, aby okamžite podala demisiu, je v rozpore s Ústavou.