štefan Hríb: Správa Donalda Trumpa

Drvivá prehra republikánov v “midterm” voľbách nie je iba fotografiou aktuálnych nálad. The Economist sa v redakčnej diskusii pýta, či je to koniec trumpizmu, ale otázka je ešte hlbšia.

Bolo to tesne po prvom zvolení pána Trumpa za prezidenta najsilnejšej krajiny slobodného sveta. Na dobrej newyorskej adrese, kam ma pozval Dalibor Roháč, sa zišla miestna konzervatívna elita. Popri bežnej konverzácii som tam počul najmä radosť z víťazstva kandidáta republikánov. Prekvapilo ma to. Pýtal som sa, čo je na Trumpovi republikánske a čo konzervatívne, a vždy som dostal rovnakú odpoveď: teraz bolo dôležité zastaviť ideologický postup demokratov, a to Trump urobil. Mysleli tým všeličo, od „woke“ cez „cancel culture“ až po uprednostňovanie menšín na úkor väčšiny. Keď si takto zadefinovali nepriateľa, hodil sa im ktokoľvek iný, aj nespratné dieťa v tele dôchodcu, aj Demokrat v drese Republikánov, aj megakorupčník v šíku radikálnych evanjelikálov.

Odvtedy prešlo 10 rokov. Trumpova Amerika chcela zabrať Grónsko, za spojenca má Putinov fašizmus, v Európe podporuje extrém, doma pri deportáciách strieľala do vlastných občanov, výkon prezidentskej funkcie má podobu nelegálneho biznisu Trumpovej rodiny, a pri nej je úspešný už len hajlujúci Elon Musk a miliardársky gang,  ktorý sa poklonil moci.

Ideologický postup demokratov bol naozaj zastavený, imigrácia je naozaj pod kontrolou, dielo sa podarilo. Len Amerika je na smiech, Ukrajina krváca, svet je vykĺbený – a republikáni prehrali voľby tak, ako málokedy.