Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európa sa pripravuje. A my?

.marína Gálisová .názory .téma

Európski lídri varujú verejnosť pred možnosťou ruského útoku. Ak nastane, tak s najväčšou pravdepodobnosťou v čase osobitnej zraniteľnosti: do roku 2030. Jednotlivé krajiny pripravujú obyvateľstvo na rozsiahlu krízu.

Marína Gálisová

ako to ide dohromady s ubezpečovaním, že vojny sa netreba báť? Dvojako. Po prvé, strach je v protiklade s ostražitosťou a potrebujeme byť hlavne ostražití. Po druhé, vojna, ktorá príde, nebude zodpovedať predstave z historických filmov: tanky v uliciach, vojaci mieriaci na civilistov z bezprostrednej blízkosti. Vojna je dnes asymetrická: kybernetické útoky na energetickú infraštruktúru, drony lietajúce cez hranice, sabotáže vnútri štátov. Toto už v rôznej miere zažívame. Predpokladá sa, že intenzita útokov sa bude stupňovať, ich výskyt zhusťovať.

V marci 2026 podpísalo desať európskych krajín Memorandum o ochrane civilného obyvateľstva. Švédsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, Poľsko, Nemecko, Island, Estónsko, Lotyšsko a Litva sa dohodli napríklad na spoločnom vytvorení dopravných koridorov pre hromadné prekračovanie hraníc, na spolupráci pri registrácii či ubytovaní evakuovaných.

Česko spustilo projekt 72 hodín – to číslo vychádza zo zásady, že 72 hodín majú ľudia, ktorí sú toho schopní, zvládnuť v rozsiahlej kríze tak, aby nepreťažili záchranné zložky, ktoré tak budú môcť pomáhať tým v priamom ohrození.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite