dvadsiatypiatykrát som na mieste činu. Pred 25 rokmi mi pri pohľade na dymiace Ground Zero vyhŕkli slzy. Toto niekto pripravil krajine, bez ktorej by u nás naďalej vládli ruské tanky? Dnes cítim na tom istom mieste pokoj aj istú hrdosť na revitalizačnú schopnosť – a aj vkus – módne podceňovaného Západu. Čosi, ako keď som nedávno vošiel do obnovenej Notre-Dame.

Pred 25 rokmi som tu stretával ľudí z celej Ameriky, ako prichádzali pomôcť. Ich ľútosť, hnev aj aktívna solidarita boli až fyzicky hmatateľné. Nikdy nezabudnem na človeka z výťahu, ktorý mi len tak mimochodom vyrozprával, ako si vzal voľno a prišiel odkiaľsi z Mississippi pomáhať odpratávať trosky z Ground Zero. Dnes tu stretávam Newyorčanov, ktorí žijú svoje normálne životy, a potom ešte turistov, ktorí si tie dve jamy fotia už len ako atrakciu.

Pred 25 rokmi bola Bushova Amerika napadnutá a svet až na výnimky z Bagdadu či Kábulu ponúkal lídrovi sveta pomoc. Dnes vyvoláva Trumpova Amerika odpor a posmešky.