v takej boli pasažieri lietadla, ktoré chceli atentátnici 11. septembra ako nálož nasmerovať na Washington, cestujúci sa pokúsili o záchranu: vtrhli do kokpitu, premohli atentátnikov a lietadlo spadlo v riedko obývanej oblasti. Anton, ktorý esej vydal pod pseudonymom Publius Decius Mus, tvrdil, že zjednotiť sa okolo lídra, ktorý je nehodný, ale efektívny, je dobré, hoci výsledok je neistý. Víťazstvo v prezidentských voľbách získal Donald Trump. Pre Ameriku to nebola záchrana.

V roku 2024 vyvrcholili obavy zo zdravia Joea Bidena, kandidujúceho po druhý raz za prezidenta proti Trumpovi. Po debate, kde Biden pôsobil ako chorý a kognitívne upadnutý človek, vyzeralo už odstúpenie ako jediná možnosť. Kamala Harris však vo voľbách nezvíťazila.

Čo majú tieto dve americké udalosti spoločné so slovenskou otázkou, či má Michal Šimečka odstúpiť? Jedna je výstražná, druhá inšpiratívna.

Najskôr ale: Na čo sa pýta otázka, či má Michal Šimečka odstúpiť? V skutočnosti na kvalitu jeho líderstva. Od lídra sa v situácii, v akej je Slovensko, očakáva viac ako bežná politika: čaká sa od neho záchrana. Teda že dokáže vyhrať voľby a vládnuť. 

O to ide voličom, keď sa sporia, či má Michal Šimečka odstúpiť. Oni neporovnávajú morálku Michala Šimečku s morálkou Roberta Fica (tam je výsledok jasný). Porovnávajú bojovú morálku. Odhodlanie a schopnosť vyhrávať. (Preto nie je podstatné argumentovať samozrejmosťou, že Šimečkovo previnenie je zásadne menšie ako previnenia Roberta Fica a celej premiérovej kohorty.)