Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Toto je zlomový okamih dejín, Slovensko nemusí prežiť, väčšia výzva neexistuje

.štefan Hríb .názory .téma

Dlho sme k tomu smerovali, ale nechceli sme to vidieť. Dnes je to už neodvratné: Európa – a Slovensko v nej – musí po konci studenej vojny znovu dospieť a vyliečiť sa nielen z ekonomických utópií, ale aj z ilúzie, že o jej bezpečnosť je postarané.

Štefan Hríb

keď po vojne Winston Churchill identifikoval zámer komunistickej Moskvy ovládnuť Európu a zadefinoval železnú oponu ako rozumnú odpoveď slobodného sveta, vzniklo NATO. Zmysel tejto aliancie vyjadrovala pomerne presne veta: Udržať Rusov out, Američanov in a Nemcov pri zemi. Lídri demokratických štátov vtedy rozumeli ruskej hrozbe, a teda aj nevyhnutnosti spojenectva Európy s Amerikou. Súčasne boli obozretní pri obnovovaní sily Nemecka. Bol to čas veľkých lídrov a veľkých zakladateľských činov (vrátane vzniku spolupracujúcej Európy), ktorých ovocím boli desaťročia mieru a prosperity.

Akým časom je dnešok? Akí sú súčasní lídri a aké ich činy už vidno? Dobrou správou je, že európski lídri znovu rozumejú ruskej hrozbe. Trvalo im to zbytočne dlho, čím naplnili ruský rozpočet a povzbudili Putinovu rozpínavosť, ale pohľad na krvácajúcu Ukrajinu ich z ilúzií predsa len vyliečil. Cenou bol Nord Stream, trochu širšie aj energetická kríza, ešte širšie násilné prekresľovanie hraníc a množstvo zmarených životov. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite