Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Nová Európa, nové Slovensko?

.štefan Hríb .názory .téma

Dlho sme k tomu smerovali, ale nechceli sme to vidieť. Dnes je to už neodvratné: Európa – a Slovensko v nej – musí po konci studenej vojny znovu dospieť a vyliečiť sa nielen z ekonomických utópií, ale aj z ilúzie, že o jej bezpečnosť je postarané.

Štefan Hríb

keď po vojne Winston Churchill identifikoval zámer komunistickej Moskvy ovládnuť Európu a zadefinoval železnú oponu ako rozumnú odpoveď slobodného sveta, vzniklo NATO. Zmysel tejto aliancie vyjadrovala pomerne presne veta: Udržať Rusov out, Američanov in a Nemcov pri zemi. Lídri demokratických štátov vtedy rozumeli ruskej hrozbe, a teda aj nevyhnutnosti spojenectva Európy s Amerikou. Súčasne boli obozretní pri obnovovaní sily Nemecka. Bol to čas veľkých lídrov a veľkých zakladateľských činov (vrátane vzniku spolupracujúcej Európy), ktorých ovocím boli desaťročia mieru a prosperity.

Akým časom je dnešok? Akí sú súčasní lídri a aké ich činy už vidno? Dobrou správou je, že európski lídri znovu rozumejú ruskej hrozbe. Trvalo im to zbytočne dlho, čím naplnili ruský rozpočet a povzbudili Putinovu rozpínavosť, ale pohľad na krvácajúcu Ukrajinu ich z ilúzií predsa len vyliečil. Cenou bol Nord Stream, trochu širšie aj energetická kríza, ešte širšie násilné prekresľovanie hraníc a množstvo zmarených životov. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite