Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Martin Mojžiš: Nevieme zrušiť nekvalitné vysoké školy. A čo teda vieme, aby sme nestrácali mladých ľudí?

.martin Mojžiš .názory .téma

Čo má robiť Slovenská republika, ak chce zlepšiť svoje vysoké školstvo? Odpoveď na túto otázku je prekvapujúco jednoduchá a nie je príjemná. Slovenské vysoké školstvo totiž nie je v dobrom stave, ale zlepšiť sa príliš nedá (to je tá nepríjemnosť). Hlavnou úlohou štátu je nezhoršovať ho.

Martin Mojžiš

najvýraznejšie problémy našich vysokých škôl nie sú dedičstvom komunizmu. Sú výtvorom demokratického štátu, konkrétne demokraticky zvolených Mečiarových vlád. Počas týchto vlád vzniklo priveľa nových vysokých škôl, ktorých kvalita výrazne zaostávala a dodnes zaostáva za školami s dlhoročnou tradíciou. Tým sa automaticky a nezanedbateľne znížila celková úroveň slovenského vysokoškolského vzdelania.

 

To však nie je kľúčový problém. Ak sa priemer kazí, pričom špička zostáva stále rovnako kvalitná, či ak jej kvalita dokonca rastie, nemusí to spôsobovať nijaké zásadné ťažkosti. Naozajstný problém nastane až vtedy, keď klesajúci priemer začne so sebou sťahovať aj tú špičku. Môže sa to stať? Isteže, môže a aj sa to stalo. Ak musí štát financovať mizerné vysoké školy, nezostáva mu dosť peňazí na tie kvalitnejšie – a to sa skôr či neskôr musí prejaviť.

Čo s tým? Možnosti sú v zásade tri, ani jedna z nich nefunguje. Vymenujme si najprv tie možnosti a potom dôvody ich neefektívnosti. Prvou je identifikácia vysokých škôl, ktoré neposkytujú vzdelanie adekvátne poskytnutým prostriedkom z peňazí daňových poplatníkov, a ich nekompromisné zrušenie. Druhou je zásadná zmena financovania vysokých škôl. Treťou je presadenie všeobecných pravidiel, ktoré by slabučké imitácie vysokých škôl zo systému postupne eliminovali.

pomôcť univerzitám zvonku?

Prvá možnosť vyžaduje mimoriadne odhodlanie a netriviálnu legislatívnu prácu, pretože v právnom štáte nemožno zrušiť vysokú školu jednoduchým škrtom pera. Nijaké veľké odhodlanie v tomto smere pritom široko-ďaleko nevidno a keby sa aj objavilo, ohrozené vysoké školy by sa proti nemu postavili v boji na život a na smrť. Ich motivácia by pritom bola obrovská a odhodlanie prekonať ju by muselo byť porovnateľné. A to je, ako zrejme uzná každý realitu rešpektujúci človek, v našich pomeroch v podstate nedosiahnuteľné.

Druhá možnosť vyžaduje odvahu výrazne zmeniť prerozdeľovanie financií medzi jednotlivé vysoké školy. Je to v podstate mäkší variant prvej možnosti a naráža na podobné ťažkosti. Kľúčové je pritom slovo výrazne. Ak by malo mať odlišné financovanie dobrých a zlých vysokých škôl požadovaný efekt, muselo by byť veľmi odlišné. Dosiahnuť niečo také v dohľadnej dobe nie je realistické.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite