prečo je to tak? Prečo nezvládame ani takú jednoduchú vec, akou je politické spájanie v mene nejakého vyššieho cieľa? Nuž, po prvé preto, že to nie je jednoduchá vec. A po druhé preto, že nie je jasné, či by viedla k dosiahnutiu toho cieľa.

Spájanie je vcelku prirodzená vec, ak je založené na spoločných hodnotách. Menej prirodzené a napriek tomu neraz nevyhnutné je spájanie založené na spoločnom nepriateľovi. Pri spoločnom nepriateľovi ide zväčša o taktické spájanie a na posúdenie jeho rozumnosti či nerozumnosti sú potrebné nielen taktické (užší kontext), ale aj strategické (širší kontext) úvahy. Skúsme sa teda pozrieť na argumenty v prospech a neprospech spájania politických strán súčasnej opozície.

argumenty pre

Základný argument pre spájanie menších strán do väčších závisí od volebného systému. Vo väčšinovom volebnom systéme nemajú malé strany takmer nijakú šancu na úspech a vznik veľkých strán je v podstate nevyhnutným dôsledkom pravidiel hry. 

V pomernom volebnom systéme s minimálnym kvórom, čo je náš prípad, je základným argumentom pre spájanie záchrana potenciálne prepadnutých hlasov. V prípade dvoch veľkých táborov tvorených viacerými politickými stranami o výsledku volieb neraz rozhodujú práve prepadnuté hlasy (ako dva výrazné príklady spomeňme voľby v roku 2002, kde sedem percent prepadnutých hlasov pre rozdelenú SNS umožnilo druhú Dzurindovu vládu, a voľby v roku 2023, kde necelé tri percentá prepadnutých hlasov pre Demokratov umožnili štvrtú Ficovu vládu).