Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo neveríme vede?

.martin Mojžiš .názory .téma

Je vcelku prirodzené, že ľudia sa zo začiatku boja nových vecí. Menej zrozumiteľné je, keď sa boja starých vecí, ktoré sú evidentne užitočné. Ale aj to je nejakým spôsobom prirodzené, inak by sa tento strach v takej vysokej miere nevyskytoval. Prečo sa bojíme dobrých vecí a čo sa s tým dá robiť?

Martin Mojžiš

john Feeks si 11. októbra 1889 pri oprave telegrafných drôtov v New Yorku nenavliekol na ruky gumené rukavice. Keď spadol zo stĺpu a rukou zachytil drôt elektrického vedenia, neprítomnosť rukavíc sa mu stala osudnou. V momente dopadu na zem sa stal súčasťou elektrického obvodu s vysokým napätím, ktoré ho zabilo.

Dramatické opisy tejto udalosti v miestnej tlači viedli niektorých Newyorčanov k zahájeniu výrubu elektrických stĺpov. Nová technológia získala obraz nespútaného démona, ktorý len čaká na to, aby všetko zničil. Časom sa však veľmi presvedčivo ukázalo, že benefity prakticky nekonečne presahujú riziká, a ľudia sa elektriny prestali báť. Našli si ale niečo iné. Vždy si nájdu.

Pozoruhodné na tom celom je, že dnešní ľudia sú (alebo by aspoň mali byť) v prírodných vedách oveľa vzdelanejší, než boli ľudia pred viac ako storočím. Ak napriek tomu nie je politicky zničujúce, keď sa slovenským splnomocnencom vlády stane antivaxer Kotlár a americkým ministrom zdravotníctva antivaxer Kennedy, hovorí nám to niečo o úrovni všeobecného prírodovedného vzdelania nielen u nás, ale na celom svete. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite