martin Mojžiš popísal možný mechanizmus, akým sa veľkému počtu ľudí môže páčiť dokonca aj sebec, ktorý rozvracia ich vlastnú krajinu. Potrebujeme byť v skupine a potrebujeme s ňou víťaziť nad inou skupinou, aj keby to malo znamenať naše odvrátiteľné úmrtie či slabšie vzdelanie našich detí.

Inou rovinou toho istého problému je otázka, ako sa stalo, že elitu spoločnosti dnes vytvárajú nedospelí ľudia, ktorí na potvrdenie svojej dôležitosti neváhajú opakovane privádzať masy ľudí k nešťastiu. Ako sme sa dostali od kráľov, učeného dvora a otcov zakladateľov k deťom vo vedení štátov a celých civilizácií?

Samozrejme, nedospelí ľudia sa do čela spoločností dostávali vždy. Stačilo, aby mali špecifický talent alebo len správny rodokmeň. Ale miera, akou dnes ovládajú svetové dianie, je prekvapujúca. Už len samotný fakt, že lídrom slobodného sveta je znovu malý Donald, hovorí za všetko.

Kedysi sa malo za samozrejmé, že elitou každého mestečka či dediny boli učiteľ, lekár a farár. Ten prvý dbal o náš všeobecný rozhľad, ten druhý sa staral o naše prežitie a ten tretí nám pripomínal, že sme tu pre blížneho svojho, nie pre seba. Táto elita z definície rozumela, že naše vášne a temné stránky je nevyhnutné brzdiť a že našu schopnosť myslieť na iných je nevyhnutné kultivovať.

Čo brzdí a čo kultivuje dnešná elita? Pri pohľade na deficitné hospodárenie väčšiny Západu a preteky v sľuboch o ešte väčšom rozdávaní je odpoveď ľahko rozoznateľná – dnešná elita brzdí našu schopnosť myslieť na budúce generácie a kultivuje náš požívačný egoizmus. Dnešný líder nehľadá riešenia nakopených problémov, hľadá hlasy, aj keby to znamenalo ešte väčšie problémy. Je to detinské, je to nezodpovedné, ale vyhráva to voľby. Na prvý pohľad sa môže zdať, že za to môžu masy nedospelých ľudí, ktorí nezodpovedných lídrov milujú a volia. Ale nie je to celkom tak. My masy sme vždy mali aj temné stránky, poklesnuté vášne a nerealizovateľné predstavy, ale nemali sme až takú rozšírenú elitu, ktorá nám za našu nedospelosť tlieskala.