Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Amerika včera, Amerika zajtra

.štefan Hríb .názory .téma

Expresná premena Ameriky vyráža dych a jej kupecká povaha zvádza k rýchlym záverom o konci slobodného sveta. Ale hoci Donald Trump zosobňuje najhoršiu tvár svojej krajiny, nie je jej koncom, a ani podstatou.

Štefan Hríb

pred rokom 1989 bola Amerika ťažiskom svetovej slobody. Zadržiavala komunistickú rozpínavosť, bola nádejou národov podrobených Moskvou a mala na to rozhodujúcu ekonomickú, vojenskú a aj kultúrnu silu. Keď sa vedľa seba postavili John Kennedy s manželkou a Nikita Chruščov s manželkou, prevaha a príťažlivosť bola zrejmá rovnako, ako keď vedľa seba stáli plechovka Coca-Coly a ruského kvasu. 

amerika ako nádej 

Snom našich generácií bol New York, nie Moskva, akosi samozrejme sme na olympiáde v Lake Placid držali palce americkému univerzitnému tímu, nie strojovej Zbornej, a výhra tých nadšených študentov bola v okupovanom Československu masovou úľavou a radosťou. Amerika, to pre nás bol Projekt Manhattan, ohromujúce Nobelove ceny, prvý človek na Mesiaci, dominantný dolár, Martin Luther King a vybojovaná rasová rovnosť, spor o Vietnam, pád Richarda Nixona, ale aj Vlasy a Amadeus Miloša Formana, bítnici v San Franciscu, Bob Dylan v Greenwich Village a Joan Baez v Bratislave, slobodne pozdravujúca zakázaného Václava Havla. Kto by túto Ameriku nemiloval?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite