keď sa rozhodovalo o rozdelení Československa, používali sa pojmy federácia, samostatný štát, mena, medzinárodnoprávna subjektivita, zvrchovanosť, právo na sebaurčenie. Málokto z politikov rozumel ich podstate a dôsledkom, ale takmer všetci mali názor.

Odkedy je Československo rozdelené, už to nie je vec názoru, ale faktov – máme samostatný štát, stoličku v NATO, EÚ aj OSN a súčasne v porovnaní s Českom už vyše 30 rokov nižšiu výkonnosť ekonomiky, nižšie platy učiteľov, omnoho horšie zdravotníctvo, omnoho menej zdrojov pre kultúru, omnoho menej úspešný šport, menej turistov a výrazne menšiu šancu dobehnúť priemer životnej úrovne EÚ. Boli chvíle, keď sa to zlepšovalo, aj keď sa to zhoršovalo, ale celkový súčet hovorí, že sme na rozdelení nezískali, ale stratili.

„Nový svetový poriadok sa ešte neusadil, ale z fotografie, na ktorej veľkú časť sveta vedú traja diktátori, môžeme mnohé predpokladať.“

Ale toto všetko nebrali politici pri rozdeľovaní Československa do úvahy. A neuvedomovalo si to ani obrovské množstvo voličov.