zdalo by sa, že je to tak. Svet zažíva odklon od printových médií k internetovým a čoraz viac ľudí dáva prednosť displejom, keď majú čítať či už pracovne, alebo v rámci voľného času. Lenže zároveň zažívame aj iný odklon – odklon od sústredeného naberania poznatkov a od funkčnej gramotnosti, dokonca odklon od rozpoznávania pravdy. Je úplne logické, ak sa pýtame, či to spolu náhodou nesúvisí. A zdá sa, že áno. Čítanie z displeja sa možno podpisuje na samotnom spôsobe, akým vnímame text, a teda svet.

Výskumy zamerané na kogníciu – poznávanie a schopnosť poznávania – naznačujú, že čítanie z papiera umožňuje ľudskej mysli, aby si to, čo z neho prečíta, uchovala lepšie, lepšie tomu porozumela a lepšie to využila. Prečo je to tak? Zrejme aj preto, ako uvádza profesor Erik Reichle zo School of Psychological Sciences, že čítanie je v našej komunikačnej výbave pomerne nový prírastok. „Nevyvinuli sme sa, aby sme čítali, a súhra kognitívnych a vizuálnych systémov, ktorú potrebujeme, aby sme to dokázali, je neuveriteľne zložitá,“ cituje jeho slová platforma Phys.org, ktorá publikuje vedecké aj populárno-vedecké články. „Čítanie si vyžaduje rýchle presuny pozornosti a vyššiu úroveň lingvistického znázorňovania, to všetko tvorí sériu osobitných dynamicky sa odohrávajúcich mentálnych procesov s trvaním 60 – 200 milisekúnd.“ Nerodíme sa na tento svet vybavení schopnosťou čítať text. Jazyk sa u nás rozvinul v podobe hlasom tvorenej reči, takže kým hovoríme a počúvame úplne prirodzene, čítať sa učíme, hovorí profesor Reichle. Už to je náročný preskok cez akúsi bariéru. A čítanie z displeja je kvalitatívne ešte iné ako čítanie z papiera – vlastne je to skoro ako úplne nová schopnosť.

FOTO SKYNESHER/GETTY IMAGESVýskumy zamerané na kogníciu – poznávanie a schopnosť poznávania – naznačujú, že čítanie z papiera umožňuje ľudskej mysli, aby si to, čo z neho prečíta, uchovala lepšie, lepšie tomu porozumela a lepšie to využila.