prisluhovači Ruska na Slovensku si myslia, že systém v Rusku je niečo, o čo sa treba usilovať a čo by bolo dobré mať aj u nás. Majú na to rôzne dôvody od ideologických po čisto pragmatické.  Nazdávajú sa, že ak sem dotiahnu ruský systém, tak budú na vrchole jeho pyramídy a nepostihnuteľní. 

Lenže v Rusku niet nepostihnuteľných – tam vysokí funkcionári padajú pod guľkami alebo z okien. Tie úmrtia sú jasné politické vraždy, ale režim ich zakaždým nemenne označí za samovraždu. Len pred pár dňami vypadol z okna jeden z manažérov Transneftu Andrej Badalov. Tiež to bola oficiálne samovražda.

Od začiatku vojny na Ukrajine sú takýchto úmrtí desiatky, aj predtým však boli ruskou praxou. Obeťami sú ruskí manažéri, politici, oligarchovia, ekonómovia, právnici. Elita. Mnohí z tej elity pôvodne lojálne slúžili režimu a v jeho službách si nahrabali majetky a vplyv. Nestihli si ich užiť tak, ako zrejme plánovali.

Ruská prax je od vekov taká: nepohodlní musia preč. Jan Masaryk, minister zahraničných vecí v československej vláde za prvej Československej republiky, odmietol odstúpiť spolu s ďalšími ministrami a odovzdať moc komunistom – dôsledok bol jasný: našli ho ležať mŕtveho pod oknom jeho bytu v pražskom Černínskom paláci. Komunistický režim jeho smrť označil za samovraždu, podozrenia však pretrvali. Policajné vyšetrovanie už po návrate demokracie napokon dospelo k tomu istému záveru, ku ktorému dospel dávno predtým zdravý rozum: Jan Masaryk bol zavraždený.