je pravda, že na dôležité veci si štát má nájsť peniaze aj v čase konsolidácie. A je pravda aj to, že oslavy niektorých podujatí sa za dôležité veci dajú považovať. Ale treba splniť pár podmienok. Po prvé, treba dôležité veci správne identifikovať. Po druhé, ich odkaz treba správne uchopiť. A po tretie, treba ich správne osláviť.

Pri Cyrilovi a Metodovi nie je vôbec isté, či je splnená vôbec niektorá z tých podmienok. K prvej sa dá vyjadriť stručne: Cyril s Metodom by zrejme mohli byť dôležití, ale toľkokrát už boli natretí vrstvou štátnej ideológie – rôznych štátnych ideológií –, až spod tých vrstiev prestáva byť vidieť ich podstatu. Dokonca už nie je isté, či pod toľkými nátermi nejaká podstata zostala, ba občas nie je úplne isté ani to, či tam nejaká podstata bola. K podmienke druhej asi toľko – odkaz Cyrila a Metoda je extrémne ťažké uchopiť správne. A ak ho správne uchopiť niekto dokáže, tak to určite nebude vláda, ktorá si z Cyrila a Metoda robí podnožky. Predviedla to pri ich oslavách už minulý rok, keď Robert Fico v jednom zo svojich extra šialených prejavov očividne pod vplyvom PTSD staval do absurdných polôh históriu aj súčasnosť, staval hrádze proti progresivizmu a liberalizmu a staval Slovensko do hrozne nedobrého svetla. K podmienke tretej len toto: