moc na Slovensku nemala k ústave nikdy úctu. Jej tvorcovia z roku 1992 boli deformovaní komunistickou neslobodou a viacerí jej novelizátori ju chápali ako nástroj pre svoje záujmy, nie ako základný rámec života piatich miliónov ľudí, na ktorom sa máme spoločne dohodnúť. Ústava sa tu nectí, ale zneužíva.

Aj tentokrát je to tak. Prepisovanie ústavy znovu slúži mocenským záujmom úzkej skupiny ľudí, nie Slovenskej republike. Navyše ide znovu o nekompetentne spísané zmeny – ako takmer všetko, čo už desaťročia prichádza z prostredia HZDS a jeho pokračovateľov.