historická skúsenosť s ustúpením Hitlerovi – cestou odovzdania časti Československa nacistickému Nemecku – je jasná. Neviedlo to k mieru ani k zastaveniu rozťahovačnej ríše, ale k najväčšej vojne v histórii ľudstva. Fakt, že k nej významne prispeli práve tí, ktorí najviac hovorili o mieri, by teda mohol byť poučením. A čiastočne aj je – len v našom blízkom okolí to chápu Poľsko, Česko, tri pobaltské štáty a Rumunsko.
Slovensko je však v protismere. Zrádzame a vyzrádzame spojencov, slobodný svet obviňujeme z genocídy Slovanov, a Ukrajincov, ktorí krvácajú aj za našu slobodu, označujeme za korupčný národ, ktorý aj tak všetko začal fašizmom na Donbase. Najviac hovoríme o mieri, čím najviac privolávame vojnu. Najviac hovoríme o suverenite, čím najviac ohrozujeme vlastnú slobodnú existenciu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.