týždeň aj .pod lampou oslavujú 20 rokov a ja som vyrastal s nimi. Znie to možno pateticky, ale je to naozaj tak, že sa stali mojimi druhými rodičmi, učiteľmi a mentormi. Lebo keď dospievame a formuje sa nám osobnosť a hodnoty, vtedy je kľúčové, aby sme sa vo svojom prirodzenom zaujatí svetom mohli dostať k názorom, k ľuďom, k presvedčeniam, ktoré podnecujú chuť po poznaní. Takýmto ohniskom impulzov bol pre mňa .týždeň.

prvé dotyky

Moje prvé spomienky na .týždeň siahajú do ranného detstva. Ten časopis sa u nás doma vždy povaľoval a rodičia ho so zaujatím čítali. Najskôr ma zaujímala nápaditá obálka a keď už som bol trochu väčší a odhodlal som sa nazrieť dnu, tak aj smiešne postavy s obrovskými hlavami – na to si spomínam dodnes. Bezprostredná prítomnosť .týždňa bola pre mňa rovnakou samozrejmosťou, ako večerníček v televízii. 

Časom, keď som bol väčší a začal som si uvedomovať, že svet vonku presahuje hranicu toho môjho, a že som súčasťou širšej spoločnosti, odhalili mi rodičia diskusie .pod lampou. Tvár Štefana Hríba sa veľmi rýchlo zaradila vedľa tváre Hercula Poirota, slečny Marplovej a iných postáv, ktoré ma podvedome a prirodzene ovplyvňovali. Prostredníctvom Lámp som začal spoznávať pojmy ako november 89, sloboda a demokracia, či komunizmus, a tak som „otravoval“ rodičov množstvom otázok.

Peter Zajac, František Mikloško, Fedor Gál a mnohí ďalší sa stali menami v mojom svete, Lampa a .týždeň boli pevným spojením medzi mnou, vtedy jedenásťročným chlapcom, a Nežnou revolúciou, spolu s jej posolstvami. Niečo zdanlivo vzdialené a abstraktné ako hodnoty dostávalo obsah. Slová spravodlivosť, občan, voľby, ekonomika a rôzne iné pojmy, definujúce modernú spoločnosť, odrazu predstavovali čosi, čoho som aj ja súčasťou.

So zatajeným dychom som visel na perách diskutujúcich, pretože každá téma bola pre mňa niečím objavným a úžasným. Takýmto spôsobom sa pre mňa .týždeň stal bezprostrednou súčasťou života, pričom mi stále otváral nové a nové dvere.

nenahraditeľné a jedinečné

Postupom času som si začal uvedomovať, že na svete .týždňa je niečo unikátne, niečo, čo ostatné médiá v takom rozsahu neponúkajú. Našiel som aj staré diskusie .pod lampou a otvorila sa mi ďalšia komnata. Bol som nadšený z diskusií o vede, ktorú som zo školských lavíc považoval za najväčšie utrpenie môjho života. Zrazu ma Veľký tresk, Darwin, či antihmota priťahovali. Rovnako ma zaujali témy ľudských vzťahov, o Bohu a viere, či filozofii a histórii. O žiadnej z týchto tematík som dovtedy nepočul tak fascinujúce a dlhé rozhovory. O to viac, že o nich diskutovali vzdelaní, kultivovaní a inšpiratívni ľudia, na ktorých by som zrejme inak nikdy nebol natrafil. 

„Peter Zajac, František Mikloško, Fedor Gál a mnohí ďalší sa stali menami v mojom svete.“ 

Poznanie, že Slovensko nie sú len trápne seriály, ruže pre nevestu či iné intelekt ubíjajúce relácie, ale že Slovensko sú aj títo zaujímavo a zanietene debatujúci ľudia, bolo nesmierne osviežujúce.

To som už čítal každé číslo .týždňa, keďže mi nestačili spravodajské informácie, poskytované bežnými denníkmi, ale bavili ma skôr širšie súvislosti a kontexty, ktoré som v časopise a lampách objavoval. Slovom, konečne som našiel to, čo by mal poskytovať vzdelávací systém, no mne to nahradil až svet .týždňa. Zdroj podnetov a informácií, ktoré človeka posúvajú vpred.

A tak sa dostávam k tomu, čo pre mňa znamená .týždeň dnes. Za tie roky sa na mne nepopierateľne podpísal, no nielen v tom, aké názory mi vyprofiloval, ale, čo je dôležitejšie, aké princípy ma naučil.

Prvý a azda najzásadnejší je ten, že základným predpokladom porozumenia a vzájomného obohatenia sa je diskusia. Bez toho, aby sme viedli korektný a konštruktívny dialóg, nemôžeme dospieť k ničomu, čo nás posunie spoločne vpred.

Ďalej ma .týždeň naučil, že hodnoty ako sloboda a demokracia nemožno brať automaticky, naopak, treba ich stále kultivovať a chrániť pred tými, ktorí na ne siahajú. Naučil som sa, že je nutné byť zásadový, ak ide o principiálne otázky, bez ohľadu na to, či nám naše konanie poškodí, či už statusovo, alebo aj finančne. Že ak chceme byť skutočne objektívni, nesmieme používať pri hodnotení politických garnitúr dvojaký meter, ale nekompromisne, za každých okolností trvať na tom, čo Havel nazval „pravdou a láskou“.

týždeň a dnešok

Tieto princípy sú užitočné najmä dnes, keď sa nám na politicko-spoločenskej scéne rozdrapuje tak masívna lož. Priestor pre slobodné médiá je mocou úmyselne zužovaný, a tým sa zmenšuje možnosť ľudí dostať sa k objektívnym a pravdivým informáciám. Ak sa za tento priestor nepostavíme, môžeme ho stratiť úplne a spolu s ním aj akúkoľvek nádej na zmenu nášho aktuálneho kurzu. Pretože slobodné médiá sú jednou z posledných zbraní, ktorou dokážeme vzdorovať lži.

Pre mňa osobne je svet .týždňa symbolom odvahy stáť za pravdou. Ukazoval mi to už od detstva a stal sa mojím pevným bodom, uprostred nevkusu, hrubosti a klamstiev. A taký bod dnes potrebujeme všetci.