Grösslingove kúpele sú ako staré šaty, ktoré skrývame v skrini. Sú nasýtené spomienkami a hoci sa už prakticky nosiť nedajú, nechceme sa ich vzdať. Nakoniec sa nemusíme vzdať ani 'Grösslingov'. Po dlhých rokoch plánovania, snívania, odkladania a snahy o ich opravu sa skriňa otvorila a kúpele dostanú úplne nový šat. Toto sú snáď posledné spomienky na ich aktuálny vzhľad.

Stali sa našou neoddeliteľnou súčasťou. Nebolo to zo dňa na deň, no o to viac nás postupne ovládli. Ovplyvňujú náš čas, aktivity a často dokonca aj naše názory a preferencie. Fenomén sociálnych sietí má ďalekosiahle následky – na osobnosť a psychiku človeka, aj na všetko ostatné. Otázka „čo s tým?“, sa javí ako výzva storočia.

Zvykli sme si zobúdzať sa do sveta, kde americký sen je komodita strácajúca čoraz viac na hodnote. Je veľmi príjemné sa dnes zobudiť do úplne iného amerického sna. Omnoho krajšieho a ešte v pestrých farbách latinskoamerickej kultúry.

Čo je vo vašom živote najkrehkejšie? Kedy ste sa naposledy cítili naozaj k niekomu blízko? Čo pre vás znamená skutočne „byť“ vo svojom tele?

Vstávame o štvrtej ráno, v čase, keď mesto ešte predstiera, že neexistuje. Do termosky lejem horúci čaj a hrám sa na to, že ma dokáže ochrániť. Vydrží teplý dvadsať hodín. Aspoň tak to tvrdí výrobca. Vieme však, že smerujeme do krajiny, kde je o pätnásť stupňov menej a kde sa na podobné sľuby už dávno nikto nespolieha.

Nedávno ma počas unáhlenej chôdze mestom zastavil človek bez domova. Automaticky som vyťahovala peňaženku. On mi však iba potriasol rukou, pozdravil ma a po otázke ako sa mám mi poprial pekný deň a pokračovali sme každý svojim smerom. Žiadne peniaze, iba ľudskosť.

Michel Houellebecq je v súčasnosti jednou z najvýraznejších literárnych osobností vo svete. Jeho špecifické knihy vyvolávajú v spoločnosti obdiv, no hlavne kontroverzie a pobúrenie. Často býva označovaný za islamofóba, mizantropa a nihilistu, či proroka civilizačného rozkladu. Nedajme sa ale odradiť – za týmto všetkým sa totižto ukrýva jedinečná výpoveď, ktorej porozumenie je v čase dnešných výziev z môjho pohľadu kľúčové.

Každý knihomil, má svoju sakrálnu studnicu kníh. Kníhkupectvo s peknou atmosférou, kam vždy rád príde pohladiť viazané chrbty a prelistovať jemné stránky. Kde si pokecá o literárnych novinkách, pikoškách aj o tipoch na darček.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.