Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žitňanská: Kotleba už svojím spôsobom vyhral

.lenka Letková .mediálna škola

Istanbulský dohovor je najkomplexnejší dohovor proti páchaniu násilia na ženách, ktorý ako prvý pokrýva oblasť páchania násilia na ženách a dievčatách na medzinárodnej úrovni.

Žitňanská: Kotleba už svojím spôsobom vyhral Diana Černáková/SITA

aj napriek tomu, že Slovenská republika bola jedným z prvých štátov, ktorý tento dohovor podpísal, jeho ratifikácia bola odmietnutá. Vraj pre zlú definíciu slova ROD.

Ku kauze odmietnutia ratifikácie Istanbulského dohovoru, ale aj k výsledkom posledných parlamentných voľbách sa vyjadruje bývala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

z akého dôvodu vôbec Slovenská republika prijíma Dohovory? 

Úplne z rovnakého dôvodu, prečo sme prijímali aj iné medzinárodné a ľudskoprávne dohovory. Tým, že pristúpime k týmto dohovorom, prejavujeme vôľu a zároveň berieme na seba politický aj právny záväzok, že sa budeme v nejakej oblasti (napr. ľudských práv) snažiť zlepšovať situáciu na rovnakej úrovni ako ostatné spoločenstvo, ku ktorému chceme patriť. 

je v našej krajine dostatočne sledované a podchytené násilie na ženách? 

Keď sme v roku 2011 podpísali Istanbulský dohovor, prevzali sme na seba záväzok, aby sme našu legislatívu prispôsobili jeho princípom. Predtým, skôr, ako by bola pripravená legislatíva, by nebolo možné dohovor ani ratifikovať, pretože by sme neplnili jeho kritériá. Jednu časť roly podpísanie Istanbulského dohovoru splnilo, pretože práve vzhľadom na tento záväzok sa zintenzívnil tlak na prijatie takejto legislatívy a aj sa prijala.

Na druhej strane Istanbulský dohovor nie je len o legislatíve. Týka sa aj akceptovania faktu, že domáce násilie je vo veľkej miere výsledkom aj istých rodových stereotypov, spôsobov správania sa, kultúrnych noriem spoločnosti, alebo slovami Istanbulského dohovoru – ide v nemalej miere o rodovo podmienené násilie.

istanbulský dohovor sa neratifikoval kvôli definícii slova rod. Vy máte pocit, že je problémová?

Keď sme predkladali do vlády Istanbulský dohovor, materiál bol v štandardnom pripomienkovom konaní a pripomienky boli skôr technického charakteru. Táto téma začala žiť rok dva po podpise Istanbulského dohovoru. Nevidím tam to, čo sa Istanbulskému dohovoru podsúva. Nevidím v ňom ani zlý úmysel urobiť prvý krok k niečomu inému, pretože na tomto argumente je vlastne to odmietnutie postavené. 

Teda na argumente, že keď raz prijmeme, že slovo rod sa bude interpretovať v inom význame ako pohlavie, t.j. bude sa interpretovať v sociálnom význame, tak je to len prvý krok k tomu aby sa aj v iných prípadoch chápalo slovo rod inak a príde niečo „zlé“. Ja tvrdím, že slovo rod je definované pre účely Istanbulského dohovoru tak, ako je v medzinárodnom práve zvykom. Vnímam ale, že je táto téma citlivá pre skupinu obyvateľov. Preto si myslím, že nemá zmysel veci lámať naozaj silou. 

bola téma Istanbulského dohovoru predložená krátko pred voľbami zámerne?

Neviem, či bolo predloženie dlho naplánované, alebo to bola momentálna inšpirácia. V každom prípade viem, že sa nič iné v poslednom týždni, dva v parlamente nestalo, čo by mohlo iniciovať náhly popud riešiť práve tému Istanbulského dohovoru, okrem prezidentských volieb.

myslíte si, že poslanci zo SNS veria, že je v slove rod problém? Bola táto téma ohľadne Istanbulského dohovoru len spolitizovaná?

Myslím, že na stôl to bolo v tom čase položené ako politická téma a že sa s tým bude pracovať celé predvolebné obdobie. Zároveň si myslím, že aspoň určite nejaká časť kolegov poslancov v SNS tomu aj úprimne verí. 

a čítali poslanci zo SNS Istanbulský dohovor?

Neviem odpovedať. Niektorí asi aj áno. Myslím si, že niektorí úprimne veria interpretácii, ktorá je posunutá podľa mojej mienky mimo rámca Istanbulského dohovoru.

považujete to za racionálne?

Ja to tam ako právnička jednoducho nevidím. Čítala som, samozrejme, aj iné analýzy. Podľa mňa sú však prehnane opatrné a zaťažené vo veľkej miery o obavu, že ak budú „zvonku“ interpretovať pojmy nejaké inštitúcie, tak nám sem  vsunú niečo, čo nechceme. Takáto emocionálna obava tu je prítomná.

Taký istý postoj je aj voči Štrasburskému súdu a jeho niektorým rozhodnutiam týkajúcim sa registrovaných partnerstiev. Z dôvodu takýchto rozhodnutí tu je teda možno obava zo strany odporcov registrovaných partnerstiev, že niekto zvonku slovenskej republike z ľudskoprávneho hľadiska povie, že sa má na niektoré otázky pozerať inak (ako sa odporcovia registrovaných partnerstiev pozerajú).

je to súčasť ich politického boja?

Táto téma sa stáva súčasťou politického boja a to, že sa podsúvajú argumenty ľudom, ktorí nečítajú Istanbulský dohovor v  extrémnej podobe, teda dostanú už len podsunutú informáciu, ktorá v nich utvrdí nejaký predsudok, je spôsob získavania voličov. Čo mňa osobne mrzí, je fakt, že na báze týchto predsudkov sa podporuje agresivita medzi časťami spoločnosti. Potom sa ako nadávka používa slovo liberál alebo slniečkar. Je to v štádiu, ktorým si musíme prejsť, koniec koncov, nielen my.

myslíte si, že prijmeme v najbližších desiatich rokoch registrované partnerstvá?

Neviem to odhadnúť. Dnes to vyzerá, že zrejme nie. Spoločenské nálady sa však vedia meniť veľmi rýchlo, takže by som to definitívne nezavrela ako vylúčené.

ako si vysvetľujete obavy v spoločnosti, že sa prijatím zákona o registrovaných partnerstvách rozvráti tradičná rodina? Ide predsa o dva rôzne inštitúty, niečo iné je uzavretie sobášu a niečo iné uzavretie registrovaného partnerstva.

Ak ľudia, ktorí chcú vstúpiť do registrovaného partnerstva nechcú žiť „navoľno“ vnímam to, naopak, ako veľmi konzervatívne. Čiže v niečom to je veľmi konzervatívny prístup. Samozrejme, znamená to istú akceptáciu zo strany spoločnosti, teda akceptovanie inakosti, čo považujem za dôležité.

myslíte, že by mala byť strana ĽS NS zrušená?

Myslím si, že áno. Je to môj súkromný názor, a samozrejme spis ani argumenty prokuratúry nepoznám, a bude to musieť vyhodnotiť súd. Ak by ale aj bola strana zrušená, tak jasné, že to neznamená, že tu Kotlebova strana v nejakej podobe neostane. Oživí sa v inej forme. Neznamená to ani, že sme sa s tým vyrovnali politickou silou, ani to, že nebudú mať ďalej voličov. Tieto extrémistické politické prúdy treba vo výsledku poraziť inak, ale signál, že spoločnosť niekde kladie hranice je dôležitý. Keďže sa pojednávanie koná teraz, krátko pred EÚ voľbami, rok pred parlamentnými voľbami, svojím spôsobom sa dá povedať, že vyhrali kotlebovci, resp. nemôžu teraz prehrať, pretože ak ich súd nezruší, dostanú legitimáciu, a všetko je v poriadku. A keď ich zruší, môžu zahrať tú martýrsku rolu. Stále som presvedčená o tom, že štát by mal mať nastavené hranice.

ako si vysvetľujete, že pán Harabin dostal v prvom kole prezidentských voľbách 307 823 hlasov?

Štefan Harabin ako človek najvyššieho establišmentu, proti ktorému sa ľudia búria, vlastne dokázal svojou rétoriku otočiť tak, že sa stal prijateľný pre antiestablišment, čo je v niečom naozaj zaujímavé. Neviem to vyhodnotiť. To čo vnímam je, že bol nesmierne usilovný vo svojej kampani. Jeho pravidelné dvojročné dochádzanie do slobodného vysielača zjavne prinieslo svoje ovocie. Znamená to, že veľa ľudí chce, aby sa politika robila inak, a nie všetci si predstavujú to „inak“ napríklad pod Zuzanou Čaputovou.

je pre Slovensko výhra zvolenie Zuzany Čaputovej?

Myslím si, že áno.

je to výhra, pretože vyhrala ako žena alebo ako predstaviteľka proeurópskeho myslenia?

Určite ako predstaviteľka toho, že máme nejaké hodnotové ukotvenie, v ktorom chceme pokračovať. Tým myslím proeurópske, cítiť sa ako súčasť euroatlantických štruktúr, ako reprezentantka právneho štátu, témy spravodlivosti v tom najširšom slova zmysle. Myslím si, že je to dobrá správa pre Slovensko. To, že je žena, môže napomôcť , aby sa odbúrali nejaké mýty a tiež dodať sebavedomie ďalším ženám. Celý ten „balík“ je v tejto chvíli fajn a verím, že to tak ostane.

stále trváte na tom, že pôjdete preč po tomto volebnom období z politiky?

Nechcem kandidovať v týchto parlamentných voľbách ani vstupovať do žiadnej politickej strany.

prečo?

Za 15 rokov si so sebou človek nesie aj nejaký politický náklad, tak si myslím, že je vhodné sa stiahnuť.

aj napriek tejto „novej vlne“, ktorú je cítiť?

Veľmi rada sa zapojím do programových diskusií, do diskusií na tému čo treba robiť, koniec koncov, v tých oblastiach, v ktorých som pôsobila, tak si myslím, že znalosť mám. Mám ale pocit, že niekedy je dobre odstúpiť a stiahnuť sa. Nesiem politický náklad aj tejto poslednej vlády a  v tejto chvíli to považujem za správne. 

niektorí ľudia vám vyčítajú, že čo u vás znamená v tejto „chvíli“.

Neznamená to vôbec nič, pretože nemám žiadne politické plány. Necítim sa taká stará, že by som nebola pre budúcnosť otvorená, a netuším čo mi prinesie. Sama neviem, či to je definitívne alebo v nejakom čase, naopak, budem cítiť, že je ten správny čas. Nie je v tom kalkul. Nemám vo vzťahu k politike pocit, že chcem odtiaľ vypadnúť, že je politika fuj. Nie je to ale vždy príjemné prostredie. Ale politika je jednoducho taká, niekedy je príjemnejšia, niekedy menej, ale jedine cez politiku sa veci dajú meniť.

čím to je, že sa v politike pohybuje o toľko menej žien ako mužov? Sú ženy slabšie povahy?

Tak by som to nevnímala. Máme úspešné starostky aj primátorky. Otázka znie možno tak, prečo v priamych voľbách skončia ženy lepšie ako v tých parlamentných. Stranícky život na vrcholovej úrovni je zatiaľ viac mužský svet. Možno je to aj preto, že keď kandidujete na individuálnu pozíciu, akou je starostka alebo primátorka, tak to máte nejakým spôsobom v rukách, viete si zorganizovať život. Vrcholovú stranícku politiku nemáte v rukách a musíte sa tomu režimu prispôsobiť. 

Mužské kruhy sú v niečom uzavreté partie, ale tiež je to len otázka času. A možno je to tým, že staršia generácia, aj moja generácia, bola taká, že starostlivosť o deti bola postavená na plecia ženy. Mladšia generácia vedie aj domácnosti inak. Dnes už nie je rarita mať muža na materskej dovolenke alebo nechať varenie na neho. Myslím si, že mladšia generácia žije aj svoj privátny život inak. V skutočnosti rovnoprávnejšie, vo väčšom počte, než v akom to bolo v mojej generácii alebo ešte staršej generácii. Preto si myslím, že sa to prejaví aj vo väčšej angažovanosti žien vo verejnom živote. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite