Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

História dražé. Na začiatku bol rímsky pekár Július Dragatus, ktorý chcel nakopnúť svoj evidentne stagnujúci biznis

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Otvoríme škatuľku či vrecko a na stôl sa pred nás vykotúľajú pestrofarebné kamienky. Niektoré v tvare šošovice, iné zas guľaté ako hrášky či oblé ako miniatúrne vajíčka. Podľa toho, v akej krajine či na akom kontinente sa práve nachádzame. Dražé.

História dražé. Na začiatku bol rímsky pekár Július Dragatus, ktorý chcel nakopnúť svoj evidentne stagnujúci biznis GETTY IMAGES Dražé. Niekde sa volajú lentilky, inde smarties, za oceánom M&M’s.

každý si to pamätá: hneď, ako sa vysypú, treba po nich chňapnúť, všetky vyzbierať do malej detskej dlane, držať a nepustiť. Po jednej si ich dávať do úst, tam ich cmúľať, kým tvrdý cukrový obal nepopustí, nestenčí sa, a potom – puk. Krehká škrupinka sa rozletí a do úst vytečie jemná zamatová čokoláda. Po vyjedení celého balíka nám ostane na rukách pekná pamiatka – sú pomaľované ako výkresy prváčikov, keď vyfasovali svoje prvé anilínové farby. Všade šialené rozpité machule v divokých kombináciách. Niekde sa volajú lentilky, inde smarties, za oceánom M&M´s. Všetky tieto čokoládové dražé majú však svojho predchodcu, vzdialeného prapraotca, ktorý si pamätá ešte pohnuté časy starovekého Ríma.

Predchodcom dnešných dražé cukríkov – to znamená orieškov či čokoládových guľôčok obalených v cukrovej poleve – je vynález istého rímskeho pekára a výrobcu cukroviniek, ktorý sa volal Julius Dragatus. Ten si raz povedal, že by to chcelo trošku zmenu a pokúsil sa nakopnúť svoj evidentne stagnujúci biznis. Všimol si, že ľudia majú sklony sa pri významných sviatkoch – či už to boli svadby alebo narodenie dieťaťa – opúšťať a radi míňajú peniaze na všakovaké luxusné maškrty. Takisto si všimol, že je veľmi výnosné, ak obchodník príde s niečím, čo nadviaže na nejaký dobrý zvyk a stane sa tradíciou.

Rimania vtedy mali jeden veľmi zaujímavý zvyk, a síce sa zvykli obhadzovať pri svadbách mandľami. Mandľa tým, že pripomínala k sebe tesne primknutých milencov, bola symbolom manželstva a plodnosti. A tak Juliovi Dragatovi napadlo obaliť mandle v horúcom mede, vyrobiť im akýsi zlatom sa lesknúci kabátik, ktorý na mandli zatvrdne, a ponúkať ich ako luxusnú svadobnú maškrtu. Takouto zlatou mandľou sa dá nielen s chuťou hádzať do manželov, ale aj potešiť chuťové bunky a ešte urobiť na ostatných statný dojem. Z medom obaľovaných mandlí sa stal hit, ľudia ich pomenovali dragati a nakupovali ich v obrovskom množstve nielen k svadbám, ale aj k iným sviatkom. Z Dragata sa napokon stal nielen slávny cukrovinkár, ale maškrtám obaľovaným v mede a neskôr aj v cukre prepožičal názov. Celý svet ich odvtedy volá drageé (dražé), z francúzskej odvodeniny jeho mena.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite