už pri tom predstavovaní viete, že budete stratený. Prebehne totiž s jasne rozpoznateľnou iskrou v očiach a sotva postrehnuteľným úsmevom, ktorý vám našepká, že toto je pasca, že hostiteľka veľmi dobre vie, čo na svojich hostí prichystala a mieni si váš úžas, to lapenie do precízne utkanej siete slasti, poriadne vychutnať. Ste totiž na arménskej oslave, a to teda niečo znamená! Kam sa človek pozrie, tam samé dobroty – navyše servírované tak, aby vás privádzali k úžasu už tým, ako vyzerajú, doslova vás rafinovane zvádzajú ich ochutnať. Máte pocit, že tento starý a ťažko skúšaný národ sa za tie tisícročia svojej existencie zdokonaľoval výhradne v tomto umení. Nie div – práve od Arménov má svet všetky tie najlahodnejšie plodiny – či už je to marhuľa, broskyňa, čerešňa alebo hrozno. 

Áno, boli to práve Arméni, čo začali prví vyrábať víno.  A celé toto umenie teraz leží pred vami, pri vás stojí roztomilá osoba, ktorá to všetko pripravila, s jemným pobavením vás po očku pozoruje, vlastne stráži, aby ste všetko, ale naozaj všetko ochutnali, a potom je náležite zvedavá, ako vám chutilo. Až po vašom horlivom prikyvovaní s plnými ústami si spokojne sadne. Nečaká na slová, tie nie sú dôležité. Videla to vo vašich očiach. A vy prežúvate a prežúvate a nevládzete hovoriť, lebo váš mozog pracuje na plné obrátky, má zjavný problém spracovať všetky tie návaly naukladaných chuťových archetypov zmiešaných do starodávnej mozaiky, ktorá hádam zažila ešte Adama a Evu v ich necudnom období. 

No a potom vám dajú napoleona.