keď Európu zasiahla prvá vlna vegetariánstva v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, bolo o tomto pšeničnom mäse len veľmi málo počuť. Aj keď na konci osemnásteho storočia sa o ňom zmieňujú v pojednaní o obilninách Taliani a na začiatku devätnásteho storočia vo svojich encyklopédiách Briti. Sem-tam sa ešte niekde spomenie koncom devätnásteho storočia v spojení s cukrovkou ako vynikajúca súčasť diéty a Adventisti siedmeho dňa ho odporúčajú ako skvelú náhradu mäsa. 

Až v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď náš svet znova zaliala vášeň nekonzumovať mäso a deti kvetov s nadšením objavili budhizmus, sa seitan dostáva do širokého povedomia. No ešte stále nie pod týmto menom. Slovo seitan totiž pre pšeničný lepok vymyslel až japonský  propagátor makrobiotickej stravy George Ohsawa v roku 1962. 

Slovo je kompletný novotvar zložený z dvoch znakov a znamená „vyrobené z lepku“. Spolu s novou a príťažlivou módou v stravovaní sa potom čoraz častejšie dostával na tanier všakovakých rezko žijúcich  ľudí brázdiacich mesto v džogingových súpravách s neodmysliteľnými froté čelenkami proti poteniu. Treba povedať, že ich zanietenie pre rôzne sójové a lepkové náhrady mias po čase vyfučalo, rovnako ako z ich hláv zmizla neodmysliteľná fúkaná.