mnohí z ctených čitateľov určite teraz zdvihli varovný prst, čelo sa im zachmúrilo v spravodlivom hneve a nadýchli sa k šťavnatému moralizovaniu o skazenom svete, ktorý sa kolíše na pokraji apokalypsy. „Ľudia už od dobroty nevedia, čo by do úst vložili.“ Škoda len, že práve táto veta najlepšie vystihuje úplne všetky historické obdobia, ktorým si náš zvedavý biologický druh prešiel. Práve tejto úžasnej ľudskej vlastnosti – vopchať si do úst úplne všetko a zistiť, ako to chutí – vďačíme dnes za takú úžasnú rôznorodosť ľudského stravovania, poťažmo za celé kuchárske umenie.
Našich spravodlivo rozhorčených čitateľov musíme navyše sklamať: jesť zlato totiž nie je výmysel zopár sociálne a ekologicky necitlivých kuchárov a cukrárov 21. storočia. Zlato sa jedlo ako na bežiacom páse v podstate vždy. Menili sa len dôvody. A nejedla ho len šľachta, ale aj ľudia, o ktorých by si súdny človek myslel, že by zlato nemali ani chytiť do ruky, nieto ho ešte jesť. Ale všetko po poriadku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.