Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Škriepky z Nice

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Na tanieri sa lesknú úhľadne poukladané mesiačiky paradajky, popri nich nejaký ten šalát, olivy, paprika a zelená fazuľka, na vrchu oddychujú ružové kúsky konzervovaného tuniaka, varené vajíčko a pásiky sardiniek. Všetko tvorí zvláštny, secesne ladený ornament. Šalát niçoise (čítame nisoaz).

Škriepky z Nice PROFIMEDIA Nicejský šalát je charakteristický kombináciou čerstvej zeleniny, prehriatej slnkom a sardinkami alebo tuniakom, voňajúcim morom.

Ak existuje jedlo, pri ktorom sa dokáže rozhádať celá francúzska gastronomická scéna, najmä tá, čo ponúka svoje umenie na Azúrovom pobreží, tak je to práve ikonický šalát z Nice. Hádky a nekonečné invektívy na stránkach venujúcich sa jedlu a stravovaniu v rešpektovaných francúzskych spoločenských magazínoch nemajú konca od začiatku 20. storočia, keď sa tento letný, osviežujúci pokrm stal absolútnym hitom všetkých riviérou sa opájajúcich ľudí. Nebolo hádam jediného plážového inžiniera, ktorý by nad ním nestrávil v 70. a 80. rokoch príjemné obedné chvíľky v spoločnosti šarmantnej dámy, chránený tieňom bielo-modrých pásikavých slnečníkov. Jedli ho dovolenkári, biznismeni, modelky a pretekári Formuly 1, filmové štáby, čo len tuto za rohom natáčali ďalšiu komédiu s Belmondom či Funèsom, a tak nečudo, že po čase bol na tento šalát odborníkom takmer každý, čo sa zastavil v Nice, Cannes, Saint Torpez či v Monaku. A každý presne vedel, čo doň patrí a čo už nie, kedy ide o precíznu kulinársku prácu a kedy o prznenie najvzácnejšieho národného pokladu.

A pritom ide opäť o lahôdku, ktorá bola najprv označovaná za jedlo chudobných. Základ tvorili prezreté, letom nabité paradajky. Tie sa vo Francúzsku začali vo väčšej miere konzumovať až v 18. storočí. Americké „zlaté jablká“ sa nakrájali na mesiačiky, rozprestreli na plytký tanier a dochutili pásikmi slaných nakladaných sardiniek spolu s miestnym olivovým olejom. Kombinácia sladkokyslej chuti so slaným, výrazným tónom mora bola nová, omamná a v niečom aj exotická.

Šalát bol jednoduchý, pripravoval sa rýchlo a ľahko, čo v letných páľavách bolo ohromnou výhodou. To boli prvé krôčiky šalátu, z ktorého sa stala ikona. Postupne počas devätnásteho storočia k paradajkám začala pribúdať aj iná sezónna zelenina: artičoky, paprika, zelené fazuľky a šalát. Počas dvadsiateho storočia sa k sardinkám pridružil konzervovaný tuniak, varené vajíčka a zálievka vinaigrette (olivový olej, soľ, korenie, dijonská horčica a citrón). Každá z týchto surovín, ktorá k pôvodnému receptu pribudla, však spúšťa šialené vlny nevôle až pobúrenia.

Niekto dokáže akceptovať v recepte papriku, no fazuľky už nie, pretože sú varené.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite