deti ju milujú. Špeciálne so špagetami. Neexistuje jedlo, pri ktorom sa predsa dá tak parádne zababrať. Malí vyškerení stravníci s komicky zošpúlenými perami ťahajú do seba špagety: človek má pocit, že ich ani nepohryzú, ale rovno ich ťahajú do žalúdka. Pritom si pomáhajú rukami, a tak po čase na sebe, na obruse, na stoličke, prosto všade, kam dosiahnu, zanechávajú dramatické krvavé stopy. Kuchyňa sa pomaly, ale isto mení na miesto činu a prípadná návšteva sa nezľakne, že vhupla do niečoho strašného, len vďaka ťažkej vôni dusených paradajok s cesnakom. Rodičia deti preto radšej nechávajú jesť špagety s paradajkovou omáčkou marinara nahé, takže po najedení im po dvore potom pobehuje banda malých upírčat, ktoré musia na tej šialenej páľave naháňať, aby z nich zmyli to úžasné gastronomické dobrodružstvo spojené so zábavným karnevalovým maskovaním. Deti pištia, ako ich znova premieňame z vampírčat na normálnych smrteľníkov a vy sa zabožíte, že toto je poslednýkrát. Tú krvavú masu dlhých tenkých cestovinových hadov už nevaríte.
Lenže. Zrazu je tu znova deň, keď sa nič nestíha a treba niečo rýchlo pre nich navariť s istotou, že to zjedia. A v tom je omáčka marinara absolútny šampión. Je pripravená rýchlo – trvá presne toľko, za koľko sa uvaria špagety, je nenáročná na ingrediencie a chutí absolútne božsky. Práve preto zrejme aj dostala svoje meno marinara – námornícka.
Podľa všetkého vznikla v Neapole, meste s vtedy najdôležitejším prístavom v Stredomorí. O tom, prečo sa tak volá, existujú dve vysvetlenia. Prvé, trochu suchšie – preto sa k nej asi prikláňajú viacerí odborníci – hovorí o tom, že práve táto omáčka bola spolu s cestovinami najčastejším jedlom námorníkov na dlhších trasách. Dôvod bol jednoduchý. Cesnak, prípadne cibuľa, paradajky a sušené cestoviny boli nenáročné na prípravu a skladovanie. Navyše jedlo dokázalo vynikajúco zasýtiť bez toho, aby zaťažilo žalúdok. Okrem toho sa do námorníckej omáčky dalo hocičo prihodiť a zrazu dostala iný charakter – či už to boli nakladané sardinky, vyzretý syr či plody mora. A tak námorníci mohli variť cestoviny s marinara každý deň, vždy ich inak ochutiť a mali pocit, že jedia vždy niečo iné, napriek tomu, že základ bol vždy ten istý.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.