Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miliarda Viedenčanov

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Malá učupená kocka niekde na kraji chladničky. Doteraz si ju nik príliš nevšímal, siahalo sa po nej iba sporadicky. No stačilo málo a stala sa azda najžiadanejším tovarom počas pandémie. Béžový zázrak, základný kameň kysnutého cesta a bieleho pečiva – droždie.

Miliarda Viedenčanov PROFIMEDIA Kvasnice sa používajú aj do obľúbeného talianskeho jedla – pizze.

delikátna hrudka, ktorá sa v prstoch drobí a odhaľuje jemnú kresbu lámaného kameňa, sa v podobe, ako ju poznáme dnes, začala vyskytovať až v 19. storočí. Dovtedy bol jednobunkový mikroorganizmus alkoholového kvasenia s názvom saccharomyces cerevisiae len súčasťou starovekého a z pokolenia na pokolenie dedeného kvásku spolu s baktériami iného – mliečneho kvasenia. Títo kamoši spustili kedysi v starovekom Egypte ohromnú revolúciu v pečení chleba. Dovtedy sa totiž chlieb pripravoval nekvasený. Bol ploský a hutný, na míle vzdialený od našich nafúknutých pecňov s popraskanou kôrkou. Až raz sa nejakému tomu staroegyptskému pekárovi či pekárke podarilo nevymiesenú múku s vodou zabudnúť na priedomí, len tak vystavenú poveternostným vplyvom a naokolo poletujúcim mikroorganizmom. Po týždni sa k mise s riedkym cestom vrátil, tá už medzitým začala sladkasto zapáchať, no keďže vyhodiť múku by bol hriech, chlieb vymiesil. A kým rozkúril v peci, čo mu trvalo zhruba hodinu a pol, cesto zrazu zdvojnásobilo objem. A nielen to! Keď ho šupol do pece a po chvíli vybral, chlieb už nebol ploský a hutný, ale krásne nadýchaný, plný chutných dier. Od tejto chvíle sa z Egypťanov stali vychýrení pekári. Svoj nový vynález kvaseného chleba rozšírili postupne do celého sveta a ten ich za to nevolal inak, ako chlebári.

Kváskovanie vydržalo ľudstvu veľmi dlho – pri pečení novej várky chleba sa vždy odtrhol z nakvaseného cesta malý kus, aby z neho nanovo dal vyrobiť nový kvások na ďalšiu várku, ktorá sa piekla o týždeň. Postupne si však všimli, že kvas, ktorý sa vyzrážal na mladine pri výrobe piva, je jemnejší a vyrába lahodnejší druh chleba. Je sladší a nezanecháva na jazyku kyselkavý závan od mliečneho kvasenia z obyčajného kvásku.

Kto teda piekol pre šľachtu, začal sa prudšie kamarátiť s pivovarníkmi a liehovarníkmi, aby od nich získal ich kvasnice. Problém však nastal, keď v polovici 19. storočia zrazu začali pivovarníci húfne prechádzať na ležiaky, čiže z vrchného kvasenia piva na spodné, ktoré využíva iný druh kvasiniek. Pekári boli v šoku, ostali zrazu bez droždia a na holičkách. Museli sa združiť a začať si vyrábať droždie sami. Doteraz sa predávalo v podobe naočkovaného kvasinkového mlieka, no vďaka nastupujúcej vedecko-priemyselnej revolúcii sa im kvasnice pomaly darilo zbavovať vody, lisovať a predávať ako pastu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite