mimochodom, keď sme pri tých národných a svojstojných veciach, akokoľvek to bude znieť bohorúhačsky, to ľúbezné slovné spojenie, pri ktorom zaplesá nejedna duša kovaného matičiara a ujúkača s pokrútenými prstami a cirhózou pečene – slovenský alkohol – je veľmi odvážne. Lieh totiž na naše územie doniesli Arabi.
Už vidím tie povädnuté tváre, to pobúrenie, čo sa derie z hrudí súčasných vetrom ošľahaných horalov a ich trasľavé ruky, čo nevedia z náhleho rozčúlenia trafiť čúrok borovičky do poldecáka v miestnej krčmičke s názvom Kazačok. Ale je to tak, môžeme my ploty stavať, zlato sťahovať, zelené tričká nosiť, história nepustí. Našťastie, naši predkovia s Arabmi okrem iných činností aj obchodovali, a tak zas oni zoznámili Arabov s borievkou. Tí z nej okamžite začali robiť zázračné liečivé tinktúry a odvary, naši domorodci lieh začali užívať po svojom.
Nenápadný, vždy zelený krík, ktorý na svojich pichľavých vetvičkách drží plody zrelé aj nezrelé, pretože na ňom dozrievajú až dva roky, si ľudia v drsných končinách naprieč celým svetom mimoriadne obľúbili. Bol totiž zdrojom takej intenzívnej chuti a vône, že ho okamžite začali považovať za zázračný. A on sa im veru vedel odvďačiť. Dezinfikoval rany, pomáhal s trávením, dnou a reumou, vypomohol aj pri ťažkých morových ranách. Jeho drevo sa pálilo pri mestských bránach, aby voňavý dym dezinfikoval vzduch, ktorým sa vraj mor šíril.
„Borievka bola plodina, pri ktorej bolo len otázkou času, kedy sa prederie do piesní a ľudovej slovesnosti.“
Nezriedka ľudia borievkovú vetvičku nosili priamo všitú v odevoch alebo aspoň vo vrecku, pretože sa verilo, že vtedy človek neochorie. Kto mal podozrenie, že v jeho príbytku labzuje had, chopil sa borievky a poď ho vykiadzať. Had sa odšuchtal preč, len taká čiara. Podobne, ako je to pri rakytníku, borievka pomáhala v zime pri nedostatku vitamínu C. Pražila sa cez vojny, keď nebolo kávy, pridávala sa do jedál namiesto čierneho korenia. Prosto, bola to plodina, pri ktorej bolo len otázkou času, kedy sa prederie do piesní a ľudovej slovesnosti a navždy tam ostane.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.