podobá sa trošku na náš vlašský, ibaže je trošku podlhovastejší a mäkší. A najmä inak chutí. Namiesto horkých šupiek vlašského orecha, ktoré sa tak rady zapichávajú do ďasien, cítime skôr sladkastú arómu niečoho vzdialeného, možno jemne exotického, plus neodolateľnú chuť pripomínajúcu maslo.
Pekany sú veľmi bohaté na tuky a dlho slúžili ako hlavný zdroj obživy počas jesenných a zimných mesiacov pre pôvodné obyvateľstvo Severnej Ameriky. Od nich získal tento orech ten zaujímavý názov. V algonquinskej reči znamená orech, na ktorého rozbitie potrebuješ kameň. A veruže ani s tým kameňom to nebolo také jednoduché, pretože aj keď sa pekan na ten náš vlašský orech podobá, škrupinu má úplne inú – hladkú, zašpicatenú a pevnú, takže rozbiť ho vyžaduje naozaj námahu a človek na to musí mať grif. Nehovoriac o námahe spojenej s hľadaním pomerne malých podlhovastých šupiniek ukrytých v tráve pod stromom.
Z tohto košatého stromu však Indiáni využívali bezo zvyšku všetko. Jeho ťažké červenohnedé drevo s úchvatnou kresbou používali ako stavebný materiál, neskôr, keď na Západ dorazili vyslanci európskych tradičných hodnôt a urobili z neho Divoký západ, sa stalo mimoriadne obľúbené ako efektná podlahovina. Jeho listami a kôrou dokázali Indiáni liečiť napríklad hemeroidy, čistiť rany, Komanči nimi úspešne riešili problémy kožného charakteru, predovšetkým všakovaké lišaje a plesne. No a Kiowovia si zase odvarmi z pekanových listov liečili tuberkulózu.
„Do kultivácie týchto chutných orechov sa zapojili významné mená, ako bol Thomas Jefferson či George Washington.“
Pokašliavaš, drhneš, vypľúvaš krv? Kdeže Vyšné Hágy! Opásať bedernú rúšku a hybaj nazbierať popod ozrutánske orechovce pekanové – taký je oficiálny názov tohto stromu – nevylúpané škrupiny orechov, zobrať kameň a tĺcť do nich hlava-nehlava, až kým z nich nevypadnú tie čudne poskrúcané mozočky a zo šupiek uvariť nápoj, čo vyrieši chorobu, nad ktorou sa márne trápia na inom kontinente bandy felčiarov a vedcov, aby naň definitívne našli liek až niekedy na začiatku dvadsiateho storočia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.