Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hviezdny prach orientu: Chalva

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Predáva sa v rôznych tvaroch a s rôznymi príchuťami. Málokto z turistov odolá, aby si túto cukrovinku nekúpil ako suvenír a nerozdával doma ako prastarú sladkosť z oblasti, kde sa zrodila naša civilizácia. Má to malý háčik: chalva je omnoho mladšia, ako si myslíme.

Hviezdny prach orientu: Chalva OLGA KRIGER/STOCK BUDGET/PROFIMEDIA Sladká chalva – ten pocit starých, dávno zašlých časov, tá chuť zeme, z ktorej sme vzišli.

vyzerá presne tak, ako má vyzerať maškrta z doby kamennej: pomerne neforemná hruda čohosi, čo pripomína ušúľanú rozdrvenú kriedu. Je neurčitej farby, no aby bolo jasné, že má najmenej 10 tisíc rokov, vždy lícuje s tým, na čom práve stojíme vo svojich zaprášených dovolenkových šľapkách. Keď si ju človek prvýkrát položí do úst, je na rozpakoch, no uznanlivo prikyvuje – vo vyprahnutých ústach sa mu na jazyku rozpadáva na prach či na jemne vlhkú maltu čosi čudesné, zemité a sladké, pričom vysáva z jazyka posledné zvyšky vlahy. Vraví si – toto je sila, tu cítim Sumerov, tu sa mi prihovára Babylon, z temnej minulosti na mňa dýcha epocha faraónov.

V tom prvotnom dotyku je niečo impozantné a  zároveň jednoduché, človek ani nemá pocit, že by šlo o zákusok, skôr o nejaký zvláštny relikt, komunikujúci rovno s najstaršou časťou nášho mozgu. Ach, ako ďaleko sme vtedy od pravdy! 

Ten archeologický pocit na jazyku je len výsledkom rafinovaného cukrárskeho umenia istého Bekira Efendiho, šikovného chlapca z Anatólie, ktorý sa vďaka svojmu talentu vyšvihol až do istanbulskej kuchyne sultána Abdulhamida I. v osemnástom storočí. 

„Sultán Sulejman I. mal vraj v šestnástom storočí vyčlenenú celú jednu veľkú časť kuchyne len na prípravu chalvy.“

Tam raz dostal úlohu potešiť sultánove štyri manželky a početné odalisky dačím delikátnym a vzrušujúcim. Bekir sa teda zamyslel a začal experimentovať. Napokon skončil pri tom, že v klasických orientálnych gumových cukríkoch, vytvorených z pšeničného škrobu a medu a zvaných chalva, nahradil jemnú múku zo semoliny pastou tahini, čiže najemno zomletými zrniečkami sezamu. A ajhľa, stvoril vec nevídanú!

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite