tieto tenké chúďatá, ktoré na nás vytŕčajú svoje neutešené, zošúverené vnútornosti, čo sa snažia na nás usmievať a navodzovať letnú atmosféru plnú vôní a chutí, no spoza priesvitného igelitového vrecka človek vníma len akýsi ich pokrivený a bezútešný úsmev, sú nositeľkami tej najsilnejšej a najkoncentrovanejšej paradajkovej chuti, akú si človek dokáže predstaviť. Kdeže kečup, kdeže pretlak, nedajme sa vysmiať!
Niekto nad sušenými rajčinami ohŕňa nos, no len preto, že im nedal šancu, aby mu naplno porozprávali svoj príbeh o tom, ako dlho-predlho dozrievali nad úrodnou talianskou zemou dýchajúcou horúci vzduch, ako prečkávali sparné rána červenajúc sa na okoloidúcich, snažiac sa ich prilákať, aby si ich odtrhli a zobrali so sebou.
Túžili totiž určite celý čas skončiť v nejakom parádnom ragú alebo prinajmenšom v ľahulinkom šaláte zakvapnutom tým najjemnejším za studena lisovaným toskánskym olejom. No nepodarilo sa, dozreli hromadne s inými kamoškami a bolo ich tak mnoho, že ich začali volať vulgárnymi menami, za všetky jedno: prebytok. Našťastie boli ešte v takom fantastickom stave, v takej kondičke, že neputovali do pretlaku, passaty či džúsu, ale na strechu. Áno, áno, zatiaľ čo iné prebytočné smerovali do tmy a večného zatratenia rôznych konzerv a tetrapakov, tieto fitnessky nie – dostali ten najkrajší výhľad, aký sa komu kedy vo vrcholiacom lete v Taliansku naskytne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.